Z turistických klenotov Poľska patrí k najpríťažlivejším Krakov. Tu sa dá skutočne oddýchnuť a nabažiť sa umenia. Menu je výborné. Múzeá, galérie, početné koncerty, každodenne sa tu deje niečo dôležité. Koľko z toho je človek schopný vstrebať, to závisí len od jeho výdrže. Krakov je skutočnou kolískou poľskej vedy a kultúry. Mesto úspešne vzdorovalo i viacročným snahám zo strany komunistických vládcov o potlačenie tunajšieho voľnomyšlienkárskeho ducha. S týmto zámerom sa vybudovala pri Krakove Nowa Huta - mesto robotníkov, ktoré malo ozdraviť tunajšieho chorého intelektuálneho ducha. Miestna inteligencia sa však našťastie neozdravila a Nowa Huta je dnes jednou zo štvrtí pripomínajúcich monumentálne dielo architektúry socializmu. Krakov nemožno spoznať za jeden deň. V prvom rade stoja za obdiv kráľovský hrad na Wawelskom vŕšku, početné kostoly plné cenných sakrálnych pamätihodností, komplex najstarších stavieb Jagellonskej univerzity. Ak sa však chcete plne nadýchnuť mágie tohto mesta, treba spomaliť krok a nazrieť aj do brán domov alebo vojsť do dvorov. Skrývajú skutočné zázraky - polychrómované maľby veľkých maliarov, secesné vitráže, krásne renesančné balkóny, stojí za to všimnúť si aj najmenšie architektonické detaily. K večeru sa vyberte na prechádzku parkom, ktorý obopína Staré mesto, popri vysokých múroch z červenej tehly, za ktorými sú kláštorné záhrady. Možno začujete i chór dominikánov. Potom sa treba usadiť do niektorej z početných kaviarničiek na Hlavnom námestí (Rynek Glówny) a tým istým, ešte zamysleným pohľadom privítať rušnú krakovskú noc…
Ak však chcete zabudnúť na hluk veľkomiest, potom ste priam zrelí na pobyt v juhovýchodnom Poľsku, kde pohorie Bieszczady s neuveriteľne rozľahlými lesmi oddávna priťahovalo ľudí túžiacich po pokoji. Mierne, nie príliš vysoké hory, lúky bez konca, tráva tancujúca s oblakmi - nerušená harmónia zeme a neba. V málopočetných, pred časom vysídlených dedinách sa zachránili malebné chalupy, kostolíky a staré cintoríny. V tejto tajomnej „krajine nikoho“ sa krátko po vojne začala objavovať inteligencia nevtesnaná do mestských konvencií, umelci a spisovatelia, ale aj rôzni odvážlivci hľadajúci dobrodružstvo. Miesta bolo dosť pre všetkých, pričom v každodennej práci sa spriatelili s miestnymi autochtónmi - Lemkami a Bojkami (tunajšou rusínskou komunitou). V dedinách tu možno počítať s priateľským prijatím. Ľudia, stretávajúci sa na turistických cestičkách, hoci aj neznámi, zdravia sa navzájom. Do Bieszczad dnes chodia ďalšie pokolenia dobrodruhov, pre ktorých je táto oblasť kultovým miestom, kde možno žiť mimo pojmu času. V Poľsku sa hovorí - čím ďalej na východ, tým pomalšie plynie čas. Malebné a historické mesto Przemysl, ležiace na sever od Bieszczad na rieke San, je dobrým príkladom. Ku kopcom nad mestom stúpajú úzke ulice medzi múrmi kláštorov a kostolov. Zem odkrýva pred archeológmi nové tajomstvá, veď osídlenie siaha do obdobia staršej doby kamennej - paleolitu, a vydáva dary nesmiernej hodnoty. Toto mesto má čosi do seba, čo sem priťahuje zanietencov rôzneho druhu. Žijú tu poeti, opravujúci niekoľko rokov jedinú báseň, maliari, existujúci len pre umenie, historici, vyučujúci za lacný groš v škole preto, aby mali lepší prístup k dejinám, prežívajúcim v ľudskej pamäti. Títo sú najlepším zdrojom informácií o meste a okolí. Radi ich poskytnú a v tomto neveľkom meste nie je problém ich nájsť. Napríklad všetkým známy miestny profesor Jerzy Piórecki je vychýreným tvorcom a zakladateľom originálneho múzea rastlín. Jeho mnohoročná práca pri obnovovaní historického parku pri šľachtickej usadlosti z 19. storočia rodiny Michalowskich v Bolestraszyciach vyústila do impozantnej kolekcie dvoch tisíc druhov rastlín. Denne tu možno obdivovať fantastické stromy, kríky a kvety v Arboréte Poľskej akadémie vied. Zaujímavá je aj lesná rezervácia Turnica s jedľovo-bukovým pralesom. Pár desiatok kilometrov ďalej sa v Posadke Rybotyckej nachádza kostol zo 14. storočia, jeden z najstarších v Európe. Z okolia Przemyslu nie je možné nespomenúť aj prstenec obranných opevnení z 1. svetovej vojny. Bývalé „mesto okolo mesta“ skrývalo v podzemí obchody, pekárne, kaviarne, ale aj tlačiarne. Hoci sú opustené, dodnes vyvolávajú hlboké dojmy…
ELA GRZESIAK,
TADEUSZ BLONSKI
