legislatívou. Problém sa stal aktuálnym najmä v súvislosti s poslednou liberalizácou devízového zákona. Nejasnosti sa najčastejšie vyskytujú pri nástrojoch označovaných ako Global depository receipt, prípadne American depository receipt (ďalej len „GDR“). Sústava cenných papierov Slovenskej republiky vymedzená zákonom o cenných papieroch č.600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CP“), takýto alebo obdobný druh cenných papierov nepozná. Ide teda o osobitný finančný nástroj emitovaný v zahraničí.
Pre GDR je charakteristické, že zahraničný investor (najčastejšie banka) nadobudne a deponuje časť emisie (alebo aj celú emisiu) kmeňových akcií akciovej spoločnosti a následne emituje GDR ako obchodovateľné cenné papiere. Z takto vydaných cenných papierov vyplýva za stanovených podmienok právo na výmenu za deponované akcie, na základe ktorých boli GDR vydané, ako aj právo na výnosy z týchto akcií. Nemožno však na ich základe automaticky vykonávať právo podieľať sa na riadení spoločnosti. Vzhľadom na to, že hodnota tohto cenného papiera je odvodená od podkladového aktíva, ktorým je deponovaná akcia, ide tu do určitej miery o obdobnú konštrukciu ako pri derivátoch.
Pri hľadaní odpovede na otázku, či pri GDR ide o zahraničný cenný papier podľa platného devízového zákona, je potrebné vychádzať z nasledovných ustanovení:
Devízový zákon vymedzuje cenný papier ako listinu alebo zápis, ktorý ju nahradzuje a s ktorým je spojené právo účasti na majetku alebo právo na peňažné plnenie. Odkazom na § 1 zákona o CP sa zo sústavy cenných papierov pre účely devízového zákona vylučujú náložné listy vrátane konosamentov a skladiskové listy. Z oboch uvedených druhov cenných papierov totiž nevyplývajú ani práva účasti na majetku, ani právo na peňažné plnenie, ale právo záväzkového charakteru na vecné plnenie. Oba tieto druhy nemožno teda z hľadiska devízového zákona považovať za cenné papiere. Pri posudzovaní GDR tieto nemožno podľa nášho názoru považovať za cenné papiere s právom na vecné plnenie. Na jednej strane z nich totiž vyplýva právo na peňažné plnenie (dividendy z deponovaných akcií) a na druhej strane právo na výmenu za akcie, s ktorými je spojené právo účasti na majetku, teda v žiadnom prípade nie právo na vecné plnenie.
Za zahraničný cenný papier považuje devízový zákon cenný papier, ktorého emitentom je cudzozemec. Na zahraničné cenné papiere však nemožno použiť sústavu cenných papierov určenú zákonom o CP, ktorý má výlučnú pôsobnosť na území Slovenskej republiky. Ostatne, nikde v devízovom zákone sa ani výslovne neuvádza, že zahraničné cenné papiere sa majú posudzovať podľa druhov cenných papierov vymedzených v SR. Je preto potrebné skúmať, či GDR je cenným papierom v súlade s právnym poriadkom krajiny, v ktorej bol vydaný. Ak je táto podmienka splnená a súčasne má emitent GDR sídlo v členskom štáte OECD, pričom sa s ním obchoduje na hlavnom trhu zahraničnej burzy cenných papierov, možno podľa ustanovení devízového zákona takýto zahraničný cenný papier kupovať a predávať bez devízového povolenia. Rovnako ho bez devízového povolenia možno pri splnení vyššieuvedených podmienok vydať na obchodovanie v tuzemsku alebo ho uviesť na tuzemský trh.
JUDr. MARIÁN BARÁT, právny poradca AOCP
Ing. MICHAL HORVÁTH, riaditeľ AOCP
