li betónový most, časť rodinného domu. „Prednú izbu už nemáme. Ani ju nebudeme stavať. Akurát sme trochu rozšírili kuchyňu a dom z prednej strany zamurovali,“ hovorí Michal Duda, ktorému Torysa pred rokom odniesla obývačku aj so zariadením. „Dostali sme peniaze z okresu, z Červeného kríža, z Jednoty, od ľudí z rôznych kútov Slovenska. Len z tých, ktoré išli cez obecný úrad, ani halier.“ Jánovi Lukáčovi Torysa odplavila plot, betónovú šachtu s vodomerom. „Peniaze? Ja som z nich ako-tak pokryl náklady,“ hovorí a dodáva: „Pred rokom nás Torysa spojila. Jeden ratoval druhého. Teraz nás rozdeľuje. Jeden druhému závidí. Zvada je okolo peňazí. Niektorí nevedia, koľko pýtať. A kydajú na starostku, akoby ona mohla za nešťastie. A pritom, čo všetko sa tu vďaka nej urobilo,“ čertí sa J. Lukáč. Tichý Potok sa za rok zmenil na nepoznanie. Širočizné zregulované koryto s kaskádami, vystužené balvanmi a betónom, je pripravené zvládnuť hádam aj tisícročnú vodu. Nový železobetónový most, bez ktorého by bol jeden koniec obce odrezaný od druhého, by mal odolať aj najdravším prúdom. Ľubica Džugánová, najmladšia starostka na Slovensku, však nie je spokojná: „Nemáme peniaze na dokončenie cesty. Od vlády sme dostali sedem a štvrť milióna. Len rozpočet na most je osem miliónov. Ešteže nám pomohli rôzne organizácie a sponzori. Vďaka darom sme dali dokopy ďalšie tri milióny.“ Potopa rozdelila obec na dva tábory. Jedni tvrdia, že keby predsa len vybudovali nad Tichým Potokom vodárenskú nádrž, nič by sa nebolo stalo. Druhí zasa, že by to bola ešte väčšia katastrofa. „Opäť tu boli zo štátnej správy. Vraj keby sme súhlasili s vodárenskou nádržou, bola by v dedine kanalizácia aj plyn. Údajne vlani malo byť na hornej Toryse preinvestovaných 280 miliónov korún zo štátneho rozpočtu. Kde sú tie peniaze? Prečo nám potom nedajú na dokončenie cesty necelých päť miliónov?“ pýta sa starostka.

MIKULÁŠ JESENSKÝ