Čím dlhšie princezná Diana patrila ku kráľovskej rodine, tým viac patrili k jej životu novinári. Stovky novinárov a fotografov zavesených na rebríkoch, v oknách, v korunách stromov, v autách, motorových člnoch. Predstavitelia bulvárnej tlače, známej na ostrovoch ako „tabloidy“. Smrť princeznej vyvolala okamžite celosvetovú „protipaparazzovskú“ hystériu namierenú proti všetkým novinárom, ktorí mali byť zodpovední za tragický Dianin skon. Hystéria rok po jej smrti opadla, a tak si môžeme pokojne položiť otázku, do akej miery bola Diana obeťou mediálneho tlaku vyvíjaného na jej osobu a do akej miery si tento mediálny bič plietla princezná sama. Tvorcovia dokumentu televíznej stanice PBS venovaného téme deštruktívneho vzťahu princeznej Diany a Fleet Street dospeli k záveru, že Diana hrala nebezpečnú hru - a prehrala.
Napriek tomu, že Dianin brat Earl Spencer po tragickej smrti viackrát hovoril o neprijateľnom zasahovaní médií do súkromia jeho sestry, dlhoročný vzťah Diana - médiá nebol len jednosmerným vzťahom senzáciechtivých novinárov naháňajúcich neľútostne svoju obeť. Tento vzťah sa, naopak, vyvinul do dvojsmerného prúdu, z ktorého sa obidve strany snažili vyťažiť čo najviac výhod. Nie jeden exkluzívny záber z jej súkromia doplnený reportážou bol len dobre dohodnutým výmenným obchodom. Novinárom stačilo princeznú prichytiť v trochu delikátnejšej situácii a na výmenou za nezverejnenie takejto „exkluzivity“ dostali od Diany povolenie na inú exkluzivitu. Tentokrát však už regulovanú.
Princezná od „tabloidov“, presnejšie od článkov o nej, priam závisela. K raňajkám v Kensingtonskom paláci neodmysliteľne patrili výtlačky najvýznamnejších bulvárnych plátkov Sun, Daily Miror, Daily Mail a Express. To, ako dopadol ten-ktorý deň, hodnotila Diana aj podľa toho, ako o nej písala tlač. S vydavateľmi bulváru sa stretávala a z času na čas ich pozývala aj k sebe do Kensingtonského paláca. Je jasné, že Diana veľmi dobre vedela, aký význam pre jej život majú médiá. Preto vedela vytrvalo pracovať na tom, aby boli na jej strane. Stačí si spomenúť na obdobie rozvodu s princom Charlesom. Kto bol vtedy vytrvalo prezentovaný ako obeť chladného, necitlivého nástupníka trónu? Do komplikovaných tajov práce s novinármi začala princezná zaúčať aj staršieho princa Williama. Ten s matkou stihol absolvovať prvé vyučovacie kolo. Diana pozvala vydavateľov na obed a predviedla synovi, ako a aké informácie treba vypúšťať do kuloárov. „Nikdy sme neboli jej priatelia, ale ani nepriatelia,“ hovorí jeden z vydavateľov, dôverne poznajúc princeznin systém zákulisného lobingu. Ďalšou protislužbou, ktorú ochotne platili bulvárne periodiká za pomerne široký prístup do jej súkromia, bola publicita princezniných charitatívnych aktivít.
Diana médiám rozumela, ale tlak na jej osobu sa v posledných mesiacoch jej života s príchodom Dodiho al-Fayeda neuveriteľne vystupňoval. Po zverejnení slávneho bozku s Dodim na výletnej chate sa ale s ich spoločnými fotografiami roztrhlo vrece. „Ktosi“ na lodi sa totiž rozhodol, že niečo zo vzťahu môže vyjsť na povrch. Onedlho si však za volant sadol alkoholom posilnený Henri Paul a naháňačka so žurnalistickými hyenami sa začala. Mnohí Dianini fanúšikovia preklínajúci papparazov, ktorí prenasledovali Dianino auto v Paríži, však zabudli na to, že táto profesia existuje len preto, že chceli o svojom idole všetko vedieť. Tabloidy sa totiž do svojej súčasnej agresívnej podoby mohli vyformovať len na základe spoločenskej objednávky.
(Spracované podľa PBS, mch)
