Zákon o predaji výrobkov na trhových miestach má zaviesť poriadok do tej časti maloobchodu, kde sa predpisy a zákony porušujú najčastejšie, t. j. pri predaji mimo kamenných obchodov. Kontrolné orgány, najmä Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), majú na týchto miestach pri zjednávaní poriadku najťažšiu pozíciu. SOI totiž nedokáže na mieste overiť, či živnostenský list predávajúceho na trhu je platný, na rozdiel od policajta, ktorý je schopný overiť totožnosť osoby pri predložení osobného dokladu. SOI jednoducho nie je takto vybavená. A to je hlavný dôvod, prečo zákon vytláča predávajúcich mnohých druhov tovaru do kamenných obchodov, prípadne ich na trhu bude tolerovať po ich preverení samosprávou obce. Keď prechádzame jednotlivé ustanovenia tohto zákona, zisťujeme, že mnoho právomocí mali obce aj doteraz. Mohli vyhlasovať trhový poriadok, teraz však majú zákonom nalinkované, čo v ňom musí byť. Používanie elektronických registračných pokladníc kontrolujú viaceré orgány a podľa zákona k nim pribudne aj správca trhoviska. Budú sa práve jeho nepoctiví predajcovia báť? Takú istú otázku možno vzniesť aj v súvislosti s povinnosťou správcu trhoviska žiadať od predávajúcich doklad o nadobudnutí tovaru. Zákon je namierený aj proti drobnochovateľom úžitkových zvierat; po slovenských dedinách sa už nebudú môcť predávať v pojazdných predajniach kurčatá a káčatká pre ďalší chov. Zákon predstavuje v mnohých svojich ustanoveniach duplicitu k už existujúcim predpisom a do európskeho konceptu zákonov chrániacich spotrebiteľa nezapadá, priznáva sa to aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu. V nej sa otvorene hovorí, že má zabrániť značným daňovým únikom, ktoré predajom niektorých druhov tovaru pod holým nebom vznikali. Hoci gestorom zákona je ministerstvo hospodárstva, vie sa, že ho pretláčalo ministerstvo financií. Tento zákon predstavuje ďalšiu pažu štátu, ktorá má zabrániť daňovým únikom najmä v súvislosti s dovozom a zároveň má pomôcť napraviť obchodnú bilanciu štátu. JURAJ VECHTER