a od homosexuálneho darcu, ktorý absolvoval odbery u Červeného kríža dva razy. Muž nevedel o infekcii, dotazník v otázke svojej sexuality však nevyplnil pravdivo. SME sa zaujímalo, ako je v SR zabezpečené, aby sa takýto prípad nestal. „Slovenský Červený kríž nerealizuje odbery krvi, na rozdiel od rakúskeho, ktorý ich robí až 60 % z celkového počtu. Našou úlohou je len robiť nábor darcov a zabezpečiť ich oceňovanie,“ uviedol pre SME generálny sekretár SČK B. Telgársky. „Na Slovensku sa u každého darcu, samozrejme, vyšetrujú protilátky. Pred odberom sa vyšetruje krvný obraz, aby sa zistilo, či je dotyčný na darovanie krvi vhodný, potom sa odoberie krv do krvného vaku, a ten nevydáme, kým sa neurobia všetky potrebné vyšetrenia aj na HIV/AIDS,“ upresnila zástupkyňa primára Hematologicko-transfúzneho oddelenia v NsP Ružinov v Bratislave E. Hargašová. Dodala, že aj v SR vypĺňa darca dotazník o tom, či je homosexuál alebo heterosexuál. „Či však uvedie darca správne údaje, nevieme zaručiť,“ poznamenala. Napriek krvným testom na prítomnosť HIV/AIDS existuje podľa jej slov minimálne riziko, krv sa však vydáva, len keď je indikovaná a v ťažkých prípadoch. V SR doposiaľ nezaznamenali prípad prenosu vírusu HIV touto cestou. V Rakúsku je však riziko vyššie aj preto, že tam evidujú vyše trinásťtisíc ľudí infikovaných HIV. V SR ich bolo od roku 1985 infikovaných 90, z toho 60 Slovákov. Ochorenie AIDS sa rozvinulo u 18, z toho 12 doteraz zomrelo.