ZÜRICH (ČTK, mim) - Veľké švajčiarske banky zvažujú žalobu proti dvom americkým štátom, ktoré oznámili bojkot švajčiarskych bánk pre ich údajne nedostatočnú ústretovosť pri odškodnení obetí holokaustu. Príčinou roztržky je prerušenie rokovaní, počas ktorých židovské organizácie požadovali od švajčiarskych bánk vyrovnanie 1,5 miliardy dolárov pre obete, kým peňažné ústavy ponúkli len 600 miliónov. Postup proti švajčiarskym bankám kritizovalo včera aj americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ich označilo za kontraproduktívne a neospravedlniteľné. Hovorca banky Crédit Suisse Paul Rhyn povedal, že si banka ujasňuje, „či podá na amerických súdoch žalobu“. Predstaviteľ banky Union Bank of Switzerland (UBS) Christoph Meier vyhlásil, že sankcie sú bezdôvodné a nelegálne. Podľa oficiálneho stanoviska Národnej rady, ktoré zverejnili švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung, sú sankcie „kontraproduktívne, nespravodlivé a protizákonné“. „Považujeme ich za nebezpečenstvo pre dobré bilaterálne vzťahy medzi Švajčiarskom a USA. Národná rada očakáva od vlády Spojených štátov, že tieto sankcie prekazí. Máme informácie o tom, že švajčiarski podnikatelia, ktorých sa sankcie týkajú, zvažujú právne kroky proti prípadným sankciám. Budeme ich v tom v rámci našich možností podporovať. Národná rada skúma ďalšie kroky, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uvádza sa vo vyhlásení. Franz Steinegger, predseda liberálov (FDP), najsilnejšej švajčiarskej strany, označil hrozbu sankcií za „metódy Divokého západu, ktoré by sa medzi civilizovanými štátmi nemali používať“. Krok americkej strany ľutuje aj Švajčiarsky izraelitský obecný zväz (SIG), podľa ktorého sa s týmto „neproduktívnym rozhodnutím“ ľahšie nedosiahne cieľ, povedal predseda zväzu Thomas Lyssy. Podľa americkej veľvyslankyne M. Kuninovej bojkot nerieši problém. Je potrebné čo najskôr prijať opatrenia, ktoré by viedli k odškodneniu obetí, dodáva.
Komisia zastupujúca viac ako 800 finančných inštitúcií z amerických štátov a miest hrozila prvýkrát sankciami už minulý rok v decembri. Na svojom vtedajšom zasadnutí sa rozhodla uvaliť trojmesačné moratórium na eventuálne sankcie. Moratórium potom ešte o tri mesiace predĺžila. V stredu však komisia odporučila sankcie zaviesť. Americké štáty New York a Kalifornia, ako aj samotné mesto New York zastavili obchody s bankami UBS a Credit Suisse. Kalifornia, ktorá má vo švajčiarskych bankách uložené asi 2 miliardy dolárov, začala sankcie uplatňovať ako prvá.
