Prvýkrát v histórii sa vo Francúzsku uplatnil model s 32 účastníkmi záverečného turnaja. Osvedčil sa?
„Iste, napokon, nie je až taký veľký rozdiel organizovať turnaj s 32 a 24 tímami, ako to bolo naposledy v USA. Šťastný ťah bol, že v základných skupinách hrali mužstvá svoje zápasy vždy v iných mestách, čo poskytlo miestnym divákom uvidieť minimálne šesť zápasov.“
Neutrpela rozšírením úroveň?
„Ešte nie je koniec, no som veľmi spokojný so zdravou úrovňou drvivej väčšiny zápasov. Svedčí o tom napokon aj divácky záujem nielen bezprostredne na štadiónoch, ale aj vo svete.“
Je vyraďovacia fáza najlepších šestnástich optimálnym modelom?
„Zaručuje gradáciu. Je správne, že zo základných skupín postupujú dva tímy a odpadajú špekulácie, či neprekĺznuť ďalej nejakým pomocným kritériom ako tretí zo skupiny. Vopred je všetko jasné a prehľadné. Už teraz sa však musíme pripraviť na riešenie problému, ako zorganizovať turnaj s 15 európskymi a piatimi africkými krajinami. Citlivo a zároveň spravodlivo.“
Rozhodcovia sú však téma, ktorú sotva odbavíte superlatívami.
„Pozor, ako organizátori nemáme vplyv na tento problém. Môžem sa vyjadriť iba ako bývalý hráč, nie ako prezident organizačného výboru. Prvé štyri zápasy, ktoré som videl, zvládli rozhodcovia bez chýb, potom sa už polemiky množili. To, či gól padol alebo nie, či bol ofsajd alebo nie, musia odborne posúdiť ľudia z príslušnej komisie. A hlavne vyvodiť dôsledky.“
Ochrana hráčov pred brutalitou?
„Tu sa vývoj posunul najviac. Trend prísneho kartovania, predovšetkým za zákroky zozadu niekoho rozhorčil, ale v zásade je správny. Najmä obrancovia získali rešpekt, útočníci zasa zákonite odvahu a priestor a diváci vidia atraktívnejšiu hru. Dovoľte však, aby som zdôraznil môj názor, že obraz súčasného futbalu je viac vecou koučov, než hráčov. A videli ste už trénera, aby sa zmieril s prehrou a prišiel o svoj džob? Preto skúšajú všetky prostriedky, aby uspeli. Sú pod tlakom. Pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi bol šampionát viac pódiom pre mladých hráčov. Tie časy sú preč. Preto ma potešil mladý Angličan Owen.“
Osobnosti?
„Je ich našťastie dosť - Ronaldo, Zidane, Vieri, ale aj Ortega, Stojkovič. Malým tímom chýbalo vo Francúzsku viac skúseností. Napríklad tréner Michels pripravil Maroko skvele, ale v zlomových fázach jeho nesporne talentovaní hráči nereagovali vždy takticky správne. Páčia sa mi Holanďania, v útočnej fáze hrajú podobným štýlom ako Brazília, dopredu ide sedem-osem hráčov. Tieto dva tímy majú typy ozajstných krídelníkov, čo je zárukou gólov a pekných momentov.“
