v St. Denis výkop o 16.30, na maximum. Prevláda všeobecná nálada, že na domácom trávniku udrie najdôležitejší zápas francúzskej histórie. Televízne kanály navodzujú optimizmus a do bezvedomia opakujú góly Platiniho a Stopyru, ktorými 17. júna 1986 na šampionáte v Mexiku Francúzi vyradili Talianov v osemfinále 2:0. Vo štvrťfinále prešli po bezgólovom predĺžení 1:1 aj cez Brazíliu na penalty 4:3 a až v semifinále stroskotali na Nemcoch 0:2. V malom finále si však Francúzi vybojovali s Belgickom po predĺžení (4:2) bronz, podobne ako v roku 1958 vo Švédsku, kde rozdrvili Nemcov 6:3. Bronzové víťazstvo v Mexiku 1986 však bolo zároveň posledným vystúpením Francúzov na najvyššom fóre, na šampionáty v rokoch 1990 ani 1994 sa galský kohút nekvalifikoval, napriek tomu, že mal silný rok 1984, v priebehu ktorého získal zlato na olympiáde v Los Angeles i na majstrovstvách Európy. Paríž očakáva dnes aj historickú odvetu za rok 1938. Presne pred 60 rokmi bolo Francúzsko usporiadateľom 3. MS a práve vo štvrťfinále ho Taliani zdolali 3:1. V semifinále si potom ich susedia pri Stredozemnom mori poradili s Brazíliou 2:1 a triumfálnu obhajobu predchádzajúceho titulu na vlastnej pôde (vo finále 1934 Taliansko po predĺžení vyhralo nad Československom 2:1) zavŕšilo vo finále presvedčivo nad Maďarskom (4:2). Kým Francúzi neokúsili finálovú atmosféru, trojnásobný majster sveta z Talianska stihol stráviť aj dve prehry, obe s Brazíliou. V Mexiku 1970 1:4, na Aztéckom štadióne mal vtedy tréner Mario Zagallo o poznanie menej šedín ako dnešný šéf „ronaldovcov“. V poslednom finále doplatili Taliani na nešťastnú kopačku Roberta Baggia, ktorý po bezgólovej remíze rozhodol o brazílskom titule vlastným zaváhaním. Pred ôsmimi rokmi Taliansko na domácom šampionáte zastavila Argentína po 1:1 tiež v penaltovom rozstrele (4:3). Predtým v zápase A skupiny na Olympijskom štadióne v Ríme musel domáci topfavorit zabojovať, aby si s Československom zaknihoval povinné body (2:0), a to nám ešte rozhodca neuznal regulárny gól Grigu hlavou. Squadra azzurra sa čiastočne zahojila v boji o bronz, v ktorom zdolala Angličanov 2:1. „Som rád, že hráme proti Taliansku. Toto mužstvo má vyspelú futbalovú kultúru a bohaté medzinárodné skúsenosti. Prinúti nás ukázať, na čo skutočne máme,“ kladie s miernym pátosom hlavu na klát tréner Francúzska Aimé Jacquet. A rozvíja: „Nezvyknem hľadať poučenie pre najbližšiu taktiku v minulosti, pozerám sa radšej dopredu a tam vidím, že moje mužstvo má reálnu šancu.“ Aktéri veľkého stredozemného derby sa dokonale poznajú, sedem francúzskych reprezentantov pôsobí v talianskych kluboch: Zidane s kapitánom Deschampsom v Juventuse (tento klub dodal do talianskej reprezentácie Del Piera, Di Livia, Pessotta, Torriccelliho a Inzaghiho), Desailly v AC Miláno (P. Maldini, Costacurta, Albertini), no už podpísal, že v budúcej sezóne si spolu s ďalším reprezentačným spoluhráčom Leboeufom zahrá v anglickej Chelsea, Djorkaeff v milánskom Interi (Bergomi, Pagliucca, Moriero), Thuram v Parme (Cannavaro, Dino Baggio, Buffon), Boghossian v Sampdorii a Candela v AS Rím (Luigi Di Biagio). Aj tréner Jacquet strávil viac rokov v krajine na východnej strane Álp. Djorkaeff priznáva, že Francúzi sa prišli do veľkých talianskych klubov učiť a zdokonaľovať. Práve návyk vyhrávať veľké zápasy by chceli uplatniť teraz vo francúzskom drese. Brankár Barthez tiež nemá strach: „Proti Paraguaju sme v osemfinále museli čeliť koncentrovanej a pevnej obrane. Teraz nás čaká to isté, ale pribudne oveľa väčšie nebezpečenstvo súperovej ofenzívy. Poznám dobre Del Piera, hral som proti nemu v Monaku, kde dal tri góly Juventusu v dvoch zápasoch. Obrana vo francúzskom reprezentačnom tíme je však iná, za všetko hovorí, že do mojej siete padol jediný gól z jedenástky.“ Odborníci s napätím očakávajú, kto sa presadí vo veľkom súboji hviezd Zidane kontra Vieri, ktorí spolu hrali v sezóne 1996/97 v turínskom Juventuse. Talian Vieri, ktorý je spolu s Argentínčanom Batistutom s piatimi gólmi najlepším strelcom na Coupe du Monde, sa teší: „To, že sme narazili na domácich, necítim ako handicap, štvrťfinále na svetovom šampionáte sa nehrá hocikedy. Zidane je najlepší špílmacher na svete. Musíme tomu prispôsobiť našu taktiku. Nevidím však dôvod, prečo by som sa mal zastaviť pri strieľaní gólov. Tréner Maldini mi našiel správne miesto a padá to.“ Obranca Parmy Canavaro: „Francúzi budú pred vlastným publikom agresívni. Je to pre mňa najdôležitejší zápas kariéry. S mojím spoluhráčom z Parmy Thuramom sme si telefonovali. Požiadal ma, aby som zariadil ich útočníkom Trezeguetovi a Henrymu čistú cestu do našej šestnástky. Vážne to nebudem mať ľahké, Trezeguet meria 186 cm a ja presne o desať menej. Bude to fuška.“