Richard Holbrooke, zvláštny americký vyslanec na Balkáne, si meno „troubleshooter“ (doslova „zamestnanec odstraňujúci poruchy“) naozaj zaslúži. Vyznávač tzv. shuffle diplomacy - čo je bleskový pohyb diplomata medzi znepriatelenými stranami - teraz sám vyrobil „klasickým“ európskym politikom „trouble“. Počas jednej zo svojich minulotýždňových ciest do Kosova sa americkí diplomati stretli s predstaviteľmi Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Vzápätí USA oznámili svetu, že UCK by mala byť prizvaná na mierové rokovania. Washington, ktorý ešte pred niekoľkými mesiacmi označoval UCK za teroristickú organizáciu, dnes argumentuje tým, že „armáda“ kontroluje 30 percent Kosova. Nie je pritom jasné, kto UCK vedie a akú má štruktúru, a Holbrooke to ani nevyvracia
ROKOVAŤ S TERORISTAMI?
Na americké aktivity sa zatiaľ európski diplomati dívajú s miernym úžasom. Ministri mocností tzv. kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu v pondelok miesto rozhodnutia adekvátneho krízovej situácii v Kosove prijali uznesenie o zákaze letov juhoslovanských lietadiel na územie európskej pätnástky. Inak sa neustále pridržiavajú línie, podľa ktorej by malo dôjsť k obnoveniu rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou na najvyššej úrovni, t.j. medzi juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom a tým, koho EÚ dosiaľ uznáva ako jediného - Ibrahimom Rugovom. Možno však tušiť - a tu je Holbrooke skutočne o krok vpred pred západoeurópanmi - že Rugova je síce pre Západ prijateľný politik, nemá však kontrolu nad kosovskými ozbrojencami, ktorí sú teraz rozhodujúcou silou vývoja v Kosove. Veci sa tu totiž menia na bojovom poli, nie za rokovacími stolmi - čo vyhovuje najviac Belehradu, už menej Albáncom, a asi najmenej Rugovovi, ale je to jednoducho tak.
RUGOVA PADNE?
Nemali by sme nechať Rugovu padnúť, argumentoval po rozpačitej schôdzke kontaktnej skupiny šéf rakúskej diplomacie Wolfgang Schüssel. Britský minister Robin Cook vo veci americkej diplomacie argumentoval, že išlo o viac-menej náhodné stretnutie, Holbrooke bol podľa neho jednoducho zastavený ľuďmi z UCK na svojej ceste autom po oblasti.
Je nepredstaviteľné, že „teroristi“ zasadnú za jeden stôl s Miloševičovými ľuďmi, ten navyše stále odmieta medzinárodné sprostredkovanie. Existujú takisto vážne obavy z toho, že Rugovov vplyv na vlastných ľudí slabne. Mnohí sa mu obrátili chrbtom, už keď pristal na prvé, nakoniec zmarené rokovania (pretože Srbi súčasne viedli ďalšie vojenské akcie v Kosove). Rugova sa síce snaží zachrániť si reputáciu doma hlásaním extrémnej požiadavky nezávislosti Kosova, zatiaľ sa však nezdá, že by existovala koordinácia medzi ním a UCK, ktorá podľa správ kosovskoalbánskych médií vytvára na obsadených územiach vlastné miestne vlády.
KTO JE TEDA UCK?
Na túto otázku nepozná nikto odpoveď a kto ju v Kosove pozná, ten vám ju neprezradí. Sám Rugova ešte pred časom tvrdil, že ide o výtvor srbskej tajnej polície, ktorá provokuje, aby mohla ospravedlniť vlastné násilné akcie. Prvé zmienky o nej sa objavili v roku 1996, podľa rôznych zdrojov má asi 30 tisíc mužov a je hojne podporovaná Albáncami v zahraničí. Tí sú považovaní za najtvrdších zástancov nezávislosti. Otázkou tiež je akej.
VEĽKÉ ALBÁNSKO?
Medzi samotnými Albáncami existujú na nezávislosť rôzne názory. UCK je rozhodnutá bojovať za nezávislé Kosovo a tomu obetovať všetko ostatné. Rugova ešte prednedávnom nevylučoval rokovania o obnovení kosovskej autonómie - s postupujúcou masakrou kosovských obyvateľov je však celkom pochopiteľné, že táto národnostná menšina Juhoslávie, ktorá však v Kosove predstavuje 90 percent obyvateľov, si nevie predstaviť život v štáte, ktorý proti nej použil zbrane. Okolité štáty sa však myšlienke tzv. Veľkého Albánska, z ktorej má Západ pochopiteľne strach, nepribližujú. Albánsko i Macedónsko hovoria o Kosove ako tretej juhoslovanskej republike, rovnoprávnej so Srbskom a Čiernou Horou. To isté Západ - pritom je zrejmé, že ide o sci-fi.
Juhoslávia sa podľa všetkého rozpadá - prehlbujú sa rozpory medzi Srbskom a Čiernou Horou, čo však ešte viac zvyšuje pocit ohrozenia srbského národa. Alebo skôr agresivitu režimu už takmer desať rokov vládnuceho Miloševiča, politického veterána všetkých balkánskych vojen tohto desaťročia. Čo bude s kosovskými Albáncami a či sa Albánci vôbec nestanú zdrojom budúceho nového napätia v regióne? Vlani museli talianske jednotky s mandátom OBSE zasahovať, keď v Albánsku po páde tzv. pyramídových hier takmer vypukla občianska vojna. Vo voľbách odstavený „pravicový“ prezident Sali Berisha, spoluvinný za „kapitalizmus“, ktorý pripravil o úspory tisíce Albáncov, verí, že sa vráti. V regióne obieha nekontrolované množstvo zbraní. UCK môže byť len špičkou ľadovca, na ktorý nakoniec „civilizované“ predstavy o mierovom urovnaní v oblasti Kosova narazia.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
