O organizáciách, ako je Inštitút pre verejné otázky (IVO), sa v Spojených štátoch často hovorí ako o think tankoch, čo sa vlastne nedá preložiť do slovenčiny a znie trochu čudne dokonca aj v angličtine (niektorí ľudia pod think tankom rozumejú akýsi zásobník myšlienok, iní továreň na myšlienky). Keď som pred sedemnástimi rokmi nastúpil do svojho prvého zamestnania vo veľkom think tanku vo Washingtone, mal som problémy vysvetliť rodičom, čím sa zaoberá moje nové pracovisko a prečo to robí. Môjmu otcovi, ktorý celý život pracoval v továrni, nešlo do hlavy, že ľudia môžu zarábať peniaze len za to, že čítajú noviny a píšu knihy o tom, čo by vláda mala robiť. Po čase však pochopil, že think tank, v ktorom som pracoval, sa vlastne podobá na jeho továreň s tým rozdielom, že naším produktom neboli autá, topánky alebo rádiá, ale myšlienky na zdokonalenie verejnej politiky. A začal si think tanky vážiť pre jedinečnú a dôležitú úlohu, ktorú hrajú v modernej demokracii.

Think tanky ako IVO nie sú pridružené k politickým stranám, k záujmovým skupinám, odborom, obchodným firmám či k univerzitám. Na rozdiel od akademických vedcov, ktorí skúmajú všetko možné, výskumníci z think tankov sa zameriavajú na súčasné hlavné problémy politiky, ekonomiky, zahraničných vzťahov či sociálnej politiky. Na rozdiel od akademických vedcov, ktorí predovšetkým píšu pre ďalších univerzitných učencov, výskumníci z think tankov produkujú štúdie, ktoré sú určené najmä poslancom, podnikateľom, žurnalistom, ako aj širokej verejnosti. Štúdie často obsahujú nielen opis problémov, ale aj praktické odporúčania na ich riešenie.

Think tanky a demokracia

Nie je náhoda, že tradícia think tankov bola založená práve v Spojených štátoch a že sa im darí aj v iných demokratických krajinách. Demokracia na jednej strane umožňuje existenciu think tankov; na druhej strane think tanky mnohorakými spôsobmi pomáhajú demokraciu upevňovať a zdokonaľovať.

Demokratické vlády nie sú založené na sile, ale na dialógu a vecne zdôvodnených argumentoch. Think tanky prispievajú k demokracii tým, že podporujú otvorenú a serióznu diskusiu o verejných otázkach. Povzbudzujú občanov, aby sa aktívnejšie zapájali do verejného života svojej krajiny. Usilujú sa to robiť civilizovane a slušne, rešpektujúc pritom aj názory osôb, s ktorými nesúhlasia.

Inštitút pre verejné otázky vydal počas prvého roku svojej existencie viacero kníh a štúdií na rozmanité témy. S výskumom verejnej politiky je to však presne tak, ako je to so samou verejnou politikou - vždy je čo zdokonaľovať. Nech už dopadnú septembrové parlamentné voľby akokoľvek, Inštitút pre verejné otázky určite bude mať bohatý výskumný program. Pozývame všetkých ľudí, ktorí majú skutočný záujem o verejné otázky, aby si naše práce prečítali, kriticky ich posúdili a pridali sa do diskusie o tom, ako zdokonaliť verejnú politiku v Slovenskej republike.

THOMAS W. SKLADONY

(Autor od septembra 1997

do júna 1998 pôsobil v IVO ako odborný poradca)