„Priznám sa, že pred včerajším osemfinále som viac veril Rumunom ako Chorvátom, lebo majú skúsenejšie mužstvo. Ale zároveň som bol aj presvedčený, že to bude vyrovnaný boj a mužstvo, ktoré sa dostane do vedenia, sa ho ťažko vzdá. To sa aj potvrdilo. Myslím si, že zápas bol pre diváka príťažlivý a vôbec v osemfinále sa už je na čo pozerať, lebo sa tu zišli mužstvá, ktoré čosi vo svetovom futbale znamenajú. Ak by som to vzal postupne, senzačným víťazstvom nad Nigériou ma prekvapili Dáni, ale ešte viac spôsobom hry. Tak si predstavujem útočný futbal. Taliani a Francúzi postúpili podľa očakávania, hoci sa trápili. Brazília mala proti Chile podľa mňa šťastie, hoci vyhrala výrazne, avšak do čoho kopla, z toho bol gól, kým Chile, lepšie a futbalovejšie najmä v strede poľa, také šťastie nemalo. Nemci zatiaľ asi sklamali veľa ľudí hrou, ale sú typickým turnajovým mužstvom a vďaka svojej húževnatosti, ku ktorej sa proti Mexiku pridalo aj šťastie, idú ďalej. Tak sa mi ale zdá, že to tentoraz bolo viac víťazstvo šťastia, ako vôle a umenia. Juhoslovania hrali svoj vrchol asi proti Nemcom a že vypadli s Holandskom, im môže byť ľúto predovšetkým z toho dôvodu, že dostali nešťastný gól. Vidno, že šampionát graduje, mužstvá sa rozohrávajú, atmosféru umocňuje senzačné prostredie a plné štadióny. Pokiaľ ide o hráčov, na mojom poste libera je pre mňa jednotkou Hierro, hrá ukážkovo moderného obrancu. Podobne bol aj do svojho zranenia Sensini. A z útočníkov je veľmi dobrý a neudržateľný Vieri. O Mexičanovi Hernandezovi som počul, že vystrieľal svojej krajine Francúzsko a tu potvrdil svoje kvality. Nuž a nečudo, že Batistutu z Argentíny majú vo Fiorentine div nie za génia. Je to pán futbalista a parádny strelec.“
(ja)
