Konštantínopolský patriarcha Bartolomej, ktorý je najvyšším predstaviteľom gréckej ortodoxnej cirkvi a uznávaný samostatnými pravoslávnymi cirkvami za ich spoločnú hlavu, začal v pondelok večer návštevu Bratislavy na pôde tureckej ambasády. On sám je tureckým občanom, jeho sídlo je v dnešnom Istanbule, aj keď ho trochu za „svojho“ považujú aj susední Gréci. Ihneď po zvítaní nasledujú prípitky, ktoré pripomínajú to, čomu Američania hovoria „kráčanie po škrupinách vajec“. Tak hostiteľ, ako aj hosť sa snažia vyhnúť akýmkoľvek možným diplomatickým prerieknutiam. Patriarchu prišiel pozdraviť aj grécky veľvyslanec a apoštolský nuncius, arcibiskup Dossena. Počas prípitku sa patriarcha zrazu obráti k nunciovi a poblahoželá mu k sviatku apoštola Petra, patróna večného mesta. „Náš delegát je aj tento rok v Ríme, aby dnes slávil spolu s vami,“ dodáva plynulou taliančinou Bartolomej, ktorý kedysi študoval aj v Ríme. Obaja prejdú mlčaním skutočnosť, že minulý rok to tak v dôsledku istého ochladenia vzťahov nebolo. „My sme však nášho delegáta na oslavy patróna Konštantínopolu, svätého Andreja, v novembri poslali,“ vysvetľuje neskôr SME mons. Dossena. Veď apoštoli Peter s Andrejom boli predsa rodní bratia. Potom si všetci zasadnú za jeden stôl: patriarcha s nunciom, grécky a turecký veľvyslanec bok po boku. „Aj v súkromí sú veľmi dobrými priateľmi,“ prezrádzajú zamestnanci ambasády na zvedavú otázku, ako je možné, že tradiční rivali - Gréci a Turci - sedia za jedným stolom a dokážu viesť takmer hodinu veľmi srdečný rozhovor. V súvislosti s titulom patriarchu sa zvyčajne pridáva aj prívlastok ekumenický, čo bol pre antických Grékov výraz pre obývanú časť sveta, pre súčasných kresťanov znamená vzájomný dialóg. „Turecko trvá na tom, aby sa tento prívlastok nepoužíval. Funkcia patriarchu má podľa medzinárodných dohôd iba národný, nie medzinárodný charakter,“ vysvetľuje ešte na schodoch ambasády hostiteľ. JURAJ KITTLER