Pohľad na plnenie Programového vyhlásenia vlády SR v hospodárstve

Onedlho sa skončí štvorročné obdobie, počas ktorého vláda SR mala možnosť plniť program (úlohy) schválený najvyšším politickým a rozhodovacím orgánom - NR SR. Niektoré ciele sa splnili, niektoré len sčasti a niektoré takmer vôbec.NR SR schválila potrebu .

V hospodárstve bolo za strategický cieľ Slovenska schválené „…položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí - najneskôr do roku 2010.“ K tomu sa vláda SR mala usilovať vytvoriť podmienky, „aby sa priemerné medziročné tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách blížilo k 5 percentám“.

Aby sa dali položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne (ekonomickej a sociálnej) s vyspelými krajinami Európy, bolo by potrebné, aby ekonomická výkonnosť SR dosiahla aspoň 80 % z jej priemernej úrovne v Európskej únii (EÚ), resp. priemer za EÚ. Treba si totiž uvedomiť, že naformulovaný cieľ predstavuje jednak vyspelé krajiny EÚ (s nadpriemernou úrovňou HDP vyprodukovanou na jedného obyvateľa, t. j. Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko) a jednak ďalšie vyspelé krajiny Európy - ako napr. Nórsko a Švajčiarsko. V súčasnosti objem tvorby HDP na 1 obyvateľa v SR predstavuje v parite kúpnej sily len približne 41 % z priemeru dosahovaného v EÚ (v roku 1995 to bolo 40,8 % a v r. 1996 - 41,5 %). Pri obdobnom zvyšovaní pomeru HDP na 1 obyvateľa v SR vo vzťahu k priemeru za EÚ ako v roku 1996 aj v rokoch 1997 - 2010 by sa v roku 2010 pomer zvýšil na 51 %. Vytýčený cieľ schváleného Programového vyhlásenia vlády SR by sa teda neplnil. Aby sa daný cieľ dal plniť a vo väčšej miere sa znižovali rozdiely, bol by potrebný rast HDP každoročne o 8 - 9 %. Z toho vyplýva, že určenie cieľa o každoročnom priemernom raste HDP približne o 5 % bolo už vo schválenom Programovom vyhlásení vlády SR v rozpore so strategickým cieľom. Pozitívne však je, že v rokoch 1995 - 1997 sa dosahoval medziročný rast HDP nad 5 %, a to medzi 6,5 - 6,9 %. Problémom však je, že nie celý uvedený rast bol výsledkom práce občanov SR. Odhaduje sa, že z 1/3 až po 3/4 bol v dôsledku zvyšovania hrubej zahraničnej zadlženosti SR. Kým koncom roka 1994 bola vo výške 4,3 mld US dolárov, koncom roka 1997 už dosiahla 9,9 mld US dolárov, t. j. 2,3-krát (o 130 %).

Ďalším cieľom bolo „ postupne znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %. Tento cieľ sa, žiaľ, nedosiahol. Priemerná ročná miera nezamestnanosti sa v rokoch 1995 - 1997 pohybovala medzi 12,6 - 13,8 % (koncom roka 1997 - 12,5 %). V absolútnom vyjadrení sa koncom rokov 1995 - 1997 pohybovala medzi 330 - 348 tisíc osôb.

Splnil sa cieľ v oblasti neprekročenia medziročnej miery inflácie vo výške 10 %. V skutočnosti sa dosiahla v roku 1995 vo výške 9,9 %, v roku 1996 5,8 % a v roku 1997 6,1 %.

Horšie to bolo v úlohe „udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie“. Kým v roku 1994 (712 mil. USD) a v roku 1995 (629 mil. USD) bolo saldo platobnej bilancie pozitívne (plusové), v roku 1996 a 1997 bolo vysoko pasívne (z toho v roku 1996 až 1941 mil. USD).

Relatívne pozitívny (rastúci) vývoj mali devízové rezervy. Vzrástli z 5,1 mld USD v roku 1995 na 6,5 mld USD v roku 1997.

Náročným cieľom tiež bolo udržať podiel (pomer) každoročných deficitov štátneho rozpočtu na HDP do 3 %, a to s klesajúcim trendom. Išlo o cieľ v pomere deficitov štátneho rozpočtu k HDP v metodike Medzinárodného menového fondu (MMF). Celkové saldá štátneho rozpočtu po znížení v roku 1995 oproti roku 1994 (22,9 mld Sk) na 8,3 mld Sk v rokoch 1996 a 1997 výrazne vzrástli na 25,6 a 37,0 mld Sk.

V nadväznosti na to bolo schválenou úlohou „celkovú zadlženosť štátu udržať v rozpätí porovnateľnom s kritériami EÚ a postupne ju znižovať“. Pokiaľ ide o kritérium EÚ v zadlženosti štýlu, toto je pomerne vysoké - 60 % k HDP. Slovensko je v tomto smere zadlžené relatívne veľmi nízko. V rokoch 1996 a 1997 predstavovala len 20,6 %. Viaceré krajiny EÚ majú pomer zadlženosti štátu k výške tvorby HDP blízko prijatého kritéria (60 %). Splnila sa aj prijatá úloha na znižovanie pomeru zadlženosti k výške tvorby HDP - v roku 1994 predstavovala 24,0 % a v roku 1995 bola vo výške 21,3 %.

Nesplnil sa cieľ, že: „Rozpočtovú politiku vláda založí na princípe nezvyšovania daňového zaťaženia“ a že: „Postupne ho bude znižovať.“ Nesplnilo sa tiež to, že: „Potrebné zdroje budú akumulované na báze racionálneho vynakladania verejných výdavkov a využitia mimorozpočtových zdrojov.“ K tomu neprijala ani len systémové opatrenia na zvýšenie zainteresovanosti rozpočtových organizácií na vlastných príjmoch a úspornom vynakladaní rozpočtových prostriedkov prechodom na typ príspevkových organizácií. Napr. v ČR už všetky vysoké školy sú napojené na štátny rozpočet formou príspevkových organizácií. K takémuto prechodu netreba prijímať ani legislatívne opatrenia. Súčasná legislatíva to už dávno umožňuje.

Nepodarilo sa dosiahnuť pozitívny obrat v oblasti „pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť“. Naopak, v tejto oblasti došlo k podstatnému zhoršeniu situácie oproti roku 1994.

Vláda tiež nevytvorila želané „podmienky na výraznejšie využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majetku SR“. Získané zdroje mali „slúžiť na financovanie vybraných rozvojových projektov“. Nevylučovala sa ani možnosť použitia prostriedkov FNM „na stabilizáciu dlhovej služby“ štátu. Ako je známe, dlhová služba štátu, t. j. splácanie štátneho dlhu z minulých rokov a úrokov z nich neustále rastie. Kým v roku 1993 výdavky štátneho rozpočtu v kapitole štátneho dlhu predstavovali 17,6 mld Sk, v roku 1997 to už bolo 40,6 mld Sk. Súvisí to najmä s neustále rastúcou výškou zadlženosti štátu v nadväznosti na taktiež rastúce ročné deficity štátnych rozpočtov (zo spomínaných 8,3 mld Sk v roku 1995 na 37 mld Sk v roku 1997). Zadlženosť štátu stúpla zo zhruba 106 mld Sk v roku 1994 na 135 mld Sk v roku 1997.

Ako z uvedeného vyplýva, vôbec sa nepodarilo splniť cieľ „postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet“. Problémy na jednotlivých úsekoch trhu, zrušenie proklamovanej druhej vlny kupónovej privatizácie, vrátane zamestnaneckých akcií a ďalšie okolnosti spôsobili, že sa nerealizoval sľubovaný „ďalší rozvoj kapitálového trhu“.

Obdobná situácia bola aj v oblasti plnenia Programového vyhlásenia vlády SR z r. 1995 za ďalšie ekonomické úseky, za mikroekonomiku, odvetvia, regionálny rozvoj a pod. Niektoré úlohy sa splnili, viaceré však len sčasti.

Pozitívne je, že princípy sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky sa postupne presadzujú do života. Po vecnej stránke však ekonomika potrebuje štrukturálne zmeny v prospech zvýšenia podielu tzv. sofistikovanej výroby a služieb. Slovensko ekonomicky patrí do tretej tretiny skupiny stredne vyspelých krajín. Štruktúrou exportu však patrí medzi rozvojové krajiny (podobne ako ostatné postsocialistické štáty). Zlepšenie je možné len s pomocou EÚ a jej podporných programov, príchodom zahraničného kapitálu s príslušnou technikou, know-how i manažmentom. Optimisticko-realistický variant prognózy vývoja do r. 2010 je podmienený vstupom do EÚ. Expertne sa spracoval s uvažovanou možnosťou rastu HDP každý rok o 5 - 6 %.

Tým by sa dosiahlo, že v r. 2010 by úroveň HDP v prepočte na jedného obyvateľa SR predstavovala z priemeru EÚ niečo viac než 60 %. Je to náročný pozitívny cieľ - predstavuje zvýšenie pomeru o približne 20 bodov (na 1,5 násobok). Je to síce škoda, ale vytyčovať cieľ pre Slovensko, že sa do r. 2010 dostane do skupiny najvyspelejších krajín sveta, nie je reálny. Opodstatnené je rátať s úlohou na zabezpečenie intenzívnej práce, aby Slovensko patrilo niekde do stredu stredne vyspelých krajín.

Ing. MICHAL MAJTÁN, CSc.

Autor pracoval v Prognostickom ústave SAV