Okrem piva je citlivou a často diskutovanou položkou v rámci colnej únie hroznové víno. Počas existencie Československa sa zo Slovenska do ČR každoročne presúvalo víno v objeme až 200 tisíc litrov. Po vzniku samostatných nástupníckych štátov ČR a SR sa pokračovalo v exporte vína zo Slovenska do ČR v rámci pravidiel platiacich v colnej únii. Víno bolo zaradené medzi citlivé položky, a preto ani jedna strana nemôže dovážať víno mimo colnej únie voľne, ale pri dodržaní určitých množstevných kvót. Pri využití týchto kvót sa dováža víno s nižšou colnou sadzbou 25 %, inak je možný dovoz pri sadzbe 80 % bez obmedzenia. Slovenskí úradníci presadzujú, aby ČR nedovážala víno z tretích krajín, aby tak mohli uplatniť svoje víno na českom trhu. Ešte v roku 1992 bolo Slovensko schopné vyviezť až 300 tisíc hl vína. Ukazuje sa však, že výkonnosť slovenského vinohradníctva a tým aj vinárstva klesá, potvrdzuje to aj vyhlásenie tajomníka Zväzu výrobcov vína na Slovensku R. Valdnera z decembra 1997. Vtedy povedal, že slovenskí výrobcovia budú schopní v roku 1998 dodať na český trh najviac 150 tisíc hl vína a pripomenul, že český dovoz sa očakáva v rozmedzí 510 až 630 tisíc hl vína.

Bilanciu výroby, vývozu a dovozu vína na Slovensku v rokoch 1995 až 1997 zverejnila v apríli 1998 Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora:

1995 1996 1997

Produkcia vína 393 609 497

Dovozy vína

a muštov 324 469 110

Vývozy vína 112 92 100

Údaje sú v tisícoch hl

Napriek týmto faktom minister financií Miroslav Maxon po minulotýždňovom rokovaní Rady colnej únie povedal, že Slovensko má prebytok vína, nespomenul však, v akom množstve, a tvrdil, že Slovensko je schopné zo svojej produkcie naplniť aj český trh s vínom. Podľa Maxona česká strana žiada lacnejšie víno, ako sa na Slovensku vyrába, lebo cenu odvodzuje od dotovaných vín talianskych a španielskych.

Česká strana každý rok žiada Slovensko otvoriť kvótu na dovoz vína so sadzbou 25 %, slovenská strana kvótu nechce otvárať, alebo súhlasí len s menším množstvom, ako sú české požiadavky. Tento nesúhlas zdôvodňuje slovenská strana revitalizačnými opatreniami v slovenskom vinohradníctve. Je známe, že plochy viníc na Slovensku v posledných rokoch klesajú a existujúce plochy sa stávajú menej výkonnými v dôsledku starnutia vinohradov. Obnova viníc nie je zabezpečená pre celkovú podkapitalizáciu agrárnych podnikov. Napríklad v novozámockej vinohradníckej oblasti poklesla výmera vinohradov v porovnaní s rokom 1989 na menej ako polovicu. Aj preto slovenskí vinári strácajú pozíciu na českom trhu. Slovenskí vinári žiadali začiatkom roka český vinársky záujmový zväz, aby dal garanciu na umiestnenie 100 tisíc hl slovenského vína v ČR, tento zväz to odmietol, lebo vraj v trhových podmienkach to nie je obvyklé.

Podľa posledných správ česká strana stratila trpezlivosť a ministerstvo poľnohospodárstvo mieni navrhnúť vláde ČR, aby schválila zvýšenie dovoznej kvóty na dovoz 400 tisíc hl vína so zníženou colnou sadzbou 25 % bez súhlasu slovenskej strany. Pritom podľa českých úradov na pokrytie ročnej českej spotreby vína v objeme 1,3 mil. hl treba doviezť asi 600 tisíc hl. Vláda si nechala predložiť od jednotlivých rezortov analýzu situácie s vínom a predpokladanú reakciu slovenskej strany na dovoz vína so zníženým clom. JURAJ ĎURČENKA