„Pre výtvarníka nie sú dôležité narodeniny, ale dielo, ktoré vytvoril. Takže našimi narodeninami sú výstavy,“ povedal pre SME na margo svojej päťdesiatky známy slovenský výtvarník Dušan Kállay, ktorý svoje životné jubileum oslávil 19. júna. V súčasnosti sa tento veľký ctiteľ „života na plné dúšky“ až do 12. júla predstavuje na retrospektívnej výstave v Štátnej galérii v Banskej Bystrici a spolu so svojou manželkou Kamilou Kállayovou-Štanclovou vystavuje do konca augusta svoju tvorbu v bratislavskom hoteli Perugia na Zelenej ulici 5. Autor koncepcie I. Panenka pripravil 28 grafík a obrazov D. Kállaya a 21 grafík a obrazov K. Kállayovej-Štanclovej, pričom niektoré majú svoju výstavnú premiéru. Ich dielo rozpráva príbeh o svete láskavom i znepokojujúcom, no v každom prípade ich videnie nikoho nenechá ľahostajným. „Bez tolerancie nie je dobré umenie,“ znie jedno zo životných kréd D. Kállaya, ktorý s rovnakým nasadením maľuje obraz, ryje do dosky alebo ilustruje knihu pre deti. A práve knižná ilustrácia vyniesla tohto absolventa školy prof. V. Hložníka (absolventkou tejto školy je i K. Kállayová-Štanclová) medzi absolútnu svetovú špičku. Z najväčších úspechov spomeňme aspoň Grand Prix BIB 1983 a Cenu H. Ch. Andersena (najprestížnejšie ocenenie v detskej ilustrácii) z roku 1988. Väčšina z viac ako sto knižných titulov ilustrovaných D. Kállayom bola určená pre zahraničných vydavateľov (Japonsko, Tchajwan, Brazília, Rakúsko, Nemecko), ktorí mu pravidelne usporadúvajú výstavy a pozývajú ho na medzinárodné workshopy pre mladých ilustrátorov. Ako teda vyzerá rekapitulácia tvorby D. Kállaya? S čím je v nej spokojný viac, s čím menej? „S niečím som spokojný, s mnohým zase nie…,“ odpovedá. „Takmer nikdy vopred neviem, ako sa mi veci podaria. Akonáhle však uvidím odtlačok listu s veľkým O, tak aj najbližších dvadsať rokov viem, že to bola kvalitná vec, ktorá mala v mojej tvorbe zvlášť význam… Keď človek robí tento druh činnosti, nezaoberá sa tým, že niečo musí odovzdať a že sa všetko musí podariť. Skôr je dôležité, či sa so svojou výpoveďou stotožní. Nedá sa to však naprogramovať, pretože často ide o náhodné procesy. Kedysi začiatkom 80. rokov som namaľoval obraz Ikara, ktorý som dodnes nikomu nepredal a ani nepredám. Venoval som ho svojej manželke. Nemyslím si, že by to bolo veľdielo, ale je to jeden z obrázkov, ktorý pre mňa čosi znamená.“ Ženský svet K. Kállayovej-Štanclovej je poetickou odpoveďou na agresívne útoky nemilosrdnej reality. Jej obrazy a grafiky sú balzamom na rozkolísanú dušu človeka z konca tisícročia, ktorý v pretlaku informácií hľadá oázu pozitívneho uvoľnenia. Pri obrazoch K. Kállayovej-Štanclovej cítiť až rozkoš z umenia. Jej láskavý humor veľkolepého sprievodu commedie del arte nástojčivo rozpráva nikdy sa nekončiaci príbeh o láske a živote…
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
