Kniha, ktorá vyšla iba predvčerom. Inšpiroval ju, zostavil a na svet vydupal Jaroslav Čorba, ktorému som už dávnejšie udelil svoj súkromný titul Rad blahorečeného blázna. Zhromaždil okolo seba ľudí postihnutých podobným krásnym bláznovstvom, a tak vznikla voľná spoločnosť, v ktorej nájdete Horníčka, Janovica, Štepku, Popoviča, Železného, Cillera, Svěráka, Krempaského, Křesťana, Lasicu, Chudíka, Vajdičku a ďalších. Sú tam mnohí, no nie je tam každý. Každý musí mať kvalifikáciu: vedieť sa diviť. Diviť sa je iné ako čudovať sa. Je v tom úžas i ohromenie, dojatie i sebavedomie, pýcha i pokora. Ladislav Ballek napríklad uvádza ako jeden zo svojich divov Záhorie týmito slovami: "Tam ešte aj tá najmenšia dedinka je postavená tak, aby v príhodnej chvíli mohla byť mestečkom. Ktovie, či sa Záhorie stratilo moru, alebo sa more stratilo Záhoriu..." V časoch, keď sa už nečudujeme ničomu, je dobre, že vyšla knižka, ktorá nás učí diviť sa. Pretože kto sa diví, ten nezdivie.