Lahôdkovú záležitosť uprostred viac-menej turistickej a cestovateľskej produkcie dopriali sebe aj čitateľom zástupcovia vydavateľstva Fischer v stredu v Štúdiu S. Krstila sa tu pôvabná knižka, ktorá sa dá ideálne pribaliť do dovolenkovej batožiny, a kedykoľvek otvoriť a udiviť v každom dopravnom prostriedku - Diviť sa je ľudské. Ako sa priznal samotný Václav Fischer, jedna z najkrajších vecí je aj pre neho "stále sa niečomu diviť". A hoci on sám sa najradšej diví prekvapeniam a exotike na cestách, tentoraz dal priestor ľuďom, ktorí sa dokážu diviť takým "hlúpostiam" ako čokoláda, husle, fazuľa, kameň, ale aj dotyk, Mozart alebo svedomie. Tak vznikla zbierka úvah a počudovaní ľudí, ktorí sa zbehli z najrozličnejších profesií, no majú jedno spoločné: nestratili prvotný detský údiv nad tým, že mucha nespadne zo stropu. A práve nad ňou si zafilozofujú radšej a úprimnejšie ako nad egyptskými pyramídami. Nápad zhmotniť a ukázať, čomu všetkému sa dá v kolotoči každodennosti diviť, dostal zostavovateľ Jaroslav Čorba už v 80-tych rokoch, keď sa na televíznych obrazovkách predstavovali so svojimi divmi českí a slovenskí vedci. Po novembri `89 takéto "nepotrebnosti" ustúpili do pozadia, až v roku 1992 boli na tri roky, so šarmantným moderovaním Milana Lasicu a v príjemnom "starožitnom" prostredí, opäť oprášené. Česko-slovenský charakter zostal, diviť sa začali aj osobnosti z nevedeckých oblastí ako Zdeněk Svěrák, Stanislav Štepka, Miroslav Horníček, Martin Porubjak, Rudolf Křesťan alebo Ladislav Chudík. Ku knihe tvorcov nápadu (ktorý mimochodom neskôr prevzala aj BBC!) dohnali neustále otázky známych, prečo tieto milé údivy nezvečniť na papieri. "Otec" knihy Jaroslav Čorba na bratislavskom krste potvrdil, že vybrať sedem divov je veľmi ťažká vec, no on sám by medzi ne určite zaradil aspoň dva: dojatie a Odolena Smékala. Neúnavného českého indológa, ktorý práve na pražskom krste tejto knihy vydýchol naposledy a na tom bratislavskom J. Čorbu pri spomienke naňho prikvačilo dojatie, ktoré nerešpektuje formálnejšie okamihy a chodí si kedy a kam chce. A ešte jeden "nedostatok" si všimli prvé ženské čitateľky: v knihe sa nediví ani jedna dáma. Protiargument mužov-"divičov" je však neúprosný - veď poslednými dvoma divmi sú práve žena a ženské telo...
Autor: ata
