ím a dobytkom. Pchjongjanské vrchnosti starčekovi povolili priviezť rodákom do daru 500 kusov rožného statku. Potrebujú ho naliehavo. Zvesti o ľudožrútstve v severnej Kórei už prestali byť iba chýrmi. Jeden z vedúcich činiteľov Svetového potravinárskeho fondu pri OSN Jean Graisse po ceste cez Kórejskú ľudovú (vraj tiež) demokratickú republiku oznámil: "Musím otvorene povedať, že na väčšine jej územia sme s pracovníkmi pre humanitárnu pomoc objavili stopy po kanibalizme. Našli sme i veľa hrobov, miestami hromadných, s pozostatkami obetí."

Je možné, že utopených osem členov posádky ponorčičky periskopom, ktorým sa babrácky zamotala do rybárskych sietí, iba sliedilo po juhokórejskom pobreží, či tam nenájdu čosi pod zub. Možno však naozaj plnili rozkaz Veľkého a Milovaného Vodcu, obézneho Kim Čong-ila. Vládne noviny Rodong sinmun sa vystatovali, že len čo on zavelí, ľudová armáda je schopná rozdrviť nepriateľa. Pri jeho drvení prišlo pred dvoma rokmi o život ďalších 24 statočných z plavidla len trocha väčšieho ako posledný zapletený podmorský trabant.

Pravda, u pchjongjanských pohrobkov "reálneho socializmu" sa odohrávajú vážnejšie príbehy ako nešťastné pirátske dobrodružstvá. Podľa úradnej tlačovej kancelárie KCNA budú v KĽDR vyvíjať i skúšať, rozmiestňovať i predávať rakety napríklad atómovému Pakistanu. Vraj prestanú, až stratu, ktorú by utrpeli zastavením takýchto obchodov, zaplatí štedrý darca humanitárnej pomoci, Spojené štáty. Tie už aj severnej Kórei dávajú - za sľub, že odstaví zastarané sovietske reaktory, z ktorých sa dá získať štiepny materiál pre jadrové zbrane, tekuté a pevné palivá. Ba ponúkajú aj nové zariadenia pre atómové elektrárne. Pchjongjanské živé mŕtvoly komunizmu nemajú už pre svojich poddaných živobytie, ale hrozia atómami a raketami. Je to s nimi, ako vraví poľské porekadlo: Čižmy už zodrali, no ešte štrngajú ostrôžkami.

Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)