Po schválení tohtoročného rozpočtu vtedajší prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Stern skonštatoval, že vláda nepredpísala školám redukčnú diétu, ale hladovku. Viacerí opoziční poslanci už pri schvaľovaní rozpočtu upozorňovali, že pridelené prostriedky vystačia nanajvýš do volieb. Krátko pred nimi to, zdá sa, pochopila aj ministerka školstva Eva Slavkovská. Jej ministerstvo vypracovalo správu o stave rezortu a predložilo ju vláde. Hoci ministerka vyslovila presvedčenie, že vláda sa ňou bude zaoberať a niečo pre školy nájde, vláda zatiaľ záujem neprejavila. Ani ministerstvo školstva v správe jasne nepovedalo, koľko chce, lebo si uvedomuje, že v štátnom rozpočte peniaze nie sú. A tak len skonštatovalo stav - malé školy, teda základné a stredné, ktoré sú financované z rozpočtov krajských úradov, dostali tento rok o 600 miliónov menej a z minulého roka si priniesli dlhy v podobe neuhradených faktúr prevyšujúce 300 miliónov. Situácia opakujúca sa rok čo rok, a rok čo rok sa vždy nejaké prostriedky navyše aj našli. A hoci sa hovorí o chýbajúcej miliarde, suma, ktorú školy potrebujú, je vyššia. Miliarda totiž hovorí iba o peniazoch na zabezpečenie prevádzky. Vo vyčíslení chýba minimálne inovačný dlh škôl, o rozvojových programoch ani nehovoriac. Chýbajú peniaze v položke 635 - rutinná a štandardná údržba. Boj o peniaze začala ministerka neskoro. Pred kolapsom školstvo zatiaľ zachraňujú mimorozpočtové zdroje, ktoré školy získavajú od sponzorov a limity čerpania pridelených prostriedkov, ktoré určuje ministerstvo financií a ktoré spravodlivo rozdeľujú biedu na celý rok. Na Slovensku by sa ťažko našla škola bez problémov. Vážnym problémom však je tiež skutočnosť, že riaditelia ani kompetentní predstavitelia štátnej správy o nich nahlas nehovoria, kým situácia nie je hrozivá, kým elektrárne a vodárne neoznamujú vypnutie, kým... Konštatovanie nedostatku finančných prostriedkov sa však stalo tak všeobecne známym, akoby to bol normálny stav. A tak k nemu aj vláda pristupuje. Školy totiž stále fungujú.