"Naposledy to boli regionálne noviny z neďalekého Nimes. Občas sa stretnem so slovanistami či interistami, ktorí zvyknú v rámci sústredení odohrať zápasy v Nimes. Asi sa už vytrácam z pamäti. Čas nezastavíš, 5. mája sme si v záhrade grilovali s blízkymi k mojej šesťdesiatke."
# Šarmantná francúzska manželka, ozrutný pes, priestranný dom, pingpongový stôl v garáži, v záhrade rozkotúľané oceľové gule zo súpravy národnej hry "boccia". A pod slnečníkom sa pred prudkým juhofrancúzskym slnkom skrýva večne usmiata tvár legendárneho tanku v útoku čs. reprezentácie. Takto sme vás zastihli pred pár rokmi. Stále všetko platí?
"Na chlp. Len tá prvá je stále ukecanejšia než menej kritický a oveľa tolerantnejší druhý člen rodiny. Vychutnávam pokojný dôchodok, nerozhádže ma nič."
# Bez futbalu však Dolfi Scherer ťažko vydrží...
"No tak dobre, stále trénujem v neďalekom mestečku Aobord v tretej lige. Chlapci sú celkom šikovní, hlavne dávajú veľa gólov, lebo ľúbia útočiť."
# Na MS 1962 v Chile dosiahlo bývalé čs. mužstvo rovnako ako v roku 1934 v Taliansku najväčší úspech v histórii svetových šampionátov - finále. Vy ste boli v Chile s troma gólmi najlepším strelcom výberu trénera Vytlačila. Pamätáte si, komu ste ich vtedy venovali?
"Na také veci sa nezabúda. Jeden Maďarom vo štvrťfinále a dva Juhoslovanom v semifinále."
# Kopačky ste však mali aj vo finálovom góle Masopusta do brazílskej siete.
"Bol som pri tej akcii, ale "Pepovi" ešte po mne predĺžil loptu Pospíchal. Veľké futbalové dni. Na ľavom krídle brazílskeho útoku, ešte v prvom našom vzájomnom zápase v skupine, ktorý sa skončil bez gólov, behal ako divý Mario Zagallo. Taký chudý, nenápadný, nevysoký. Raz sme sa aj zrazili a kvičal, že som tvrdý. Vždy som mal dosť kíl. A dnes je ako tréner Brazílie na lavičke ešte šedivejší ako ja."
# Vyhrá Brazília aj vo Francúzsku?
"Ťažko, skôr sa nedostane ani do finále."
# Koho teda pasujete do finále?
"Jednoznačne Argentínu a k nim by patril európsky zástupca, ktorého vidím v Taliansku. Batistuta je absolútnou hviezdou, ale aj všetci okolo neho sú vynikajúci futbalisti. Čiperní, rozumní a ešte nie sú pobalamutení povinnosťami vysokého favorita."
# Sklamanie?
"Najväčším sú, samozrejme, Španieli. Najdrahší boháči a vyzerajú, ako keby hrali priateľský zápas. Na majstrovstvách sveta sa hrá inakšie, nečudujem sa, že už vyhadzujú trénera Clementeho. Nemci tiež zatiaľ nič veľké, s Juhoslovanmi mali šťastie, ľahko mohli prehrať. Lenže oni sa s tou svojou náturou ešte prebijú ďaleko. Rozčarovaný som z Angličanov. Rumuni im dali zaslúžene víťazný gól v poslednej minúte."
# V domácom prostredí sa čaká maximum od Francúzov.
"Len pomaly. Súperi, s ktorými hrali doteraz, boli zrelí aj na desať gólov. Zápasy pravdy ešte len prídu vo vyraďovacej časti."
# Príjemné prekvapenia?
"Okrem Argentíny Juhoslávia a Rumunsko. Taliani ešte zďaleko neukázali všetko, ale verím, že postúpia do finále."
# Hviezdy?
"Batistuta a Rumun Ilie, to je čertisko."
# Ako sa vám páči vývoj hry na francúzskom šampionáte?
"V poriadku, padá dosť gólov napriek tomu, že útočníci majú minimum priestoru a času. Preto je zákonité, že pribúda gólov zo starostlivo nacvičených štandardných situácií a ubúda takých, čo prináša hra. Atraktívnejší futbal však prinesú vyraďovacie zápasy. Na tie sa chystám do Marseille a Montpellieru osobne. Predpovedám početné prekvapenia. Dávajte dobrý pozor na Juhosláviu."
# Po emigrácii pred rokom `68 ste celý čas žili vo Francúzsku, na Slovensko ste sa vrátili na dlhší čas až pred dvoma rokmi, kde ste trochu prekvapujúco zasadli na trénerskú lavičku rodného Martina. Spomienky ?
"Nie najlepšie. Vydržal som iba šesť mesiacov. Neboli peniaze ani na teplú vodu a elektrinu, nie ešte na to, aby hráči podpísali zmluvy. Šéf klubu pošle preč štrnástich hráčov a kopa ďalších čudesných praktík."
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, MARSEILLE
