Ocenenie Hercova misia včera organizátori festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach udelili maďarskej filmovej a divadelnej legende Mari Töröcsikovej (62). Spolupracovala s najslávnejšími maďarskými režisérmi, vrátane Gyulu Maára, ktorý je už viac ako 25 rokov jej manželom a ktorý ju na festivale sprevádza. V roku 1975 s ním nakrútila aj film Kde ste, pani Déryová, za ktorý získala cenu pre najlepší ženský herecký výkon v Cannes.
# Ako sa vám pracuje s manželom?
"Hrala som vo viacerých jeho filmoch, ale ako vzácny darček som od neho dostala možnosť zaspievať si - urobil so mnou dve polhodinové šou a môj filmový portrét. Mám ho za to veľmi rada. Myslím, že vtedy som bola v živote vďaka nemu najsilnejšia a najsmelšia."
# Čím sa líši od ostatných režisérov?
"V mojej profesii je sotva taký človek, ktorý ma vždy vie prekvapiť svojím myslením a jasným videním. A ktorý mi dokáže povedať niečo také, čo ma povznáša a mení. To je ten rozhodujúci moment, pre ktorý si ho hlboko vážim."
# Odpúšťa vám pri nakrúcaní viac ako iní?
"Pri práci nemožno nič odpúšťať. A nemôže to urobiť ani vlastný manžel. S viacerými režisérmi bolo všetko samá radosť a fantasticky sme si rozumeli. Správni režiséri všetky moje herecké prostriedky, ktorými disponujem, dobre kombinujú. Najdôležitejšie je, aby som bola presne na svojom mieste. To môže byť iba jedna myseľ, ktorá ma tam postaví. A vtedy prichádzam ja. Vytvoriť to gesto a psychické rozpoloženie, ktoré odo mňa žiadajú. V tom je celý môj život."
# Je to ťažšie vo filme alebo v divadle?
"Vždy som to ja. Vo filme treba hrať rovnako ako na javisku. Iste, je tam rozdiel. V kamere často vidno každý záchvev tváre a dobre zahrať sa dá iba vtedy, keď to človek cíti. Ale ak mám povedať pravdu, herecky vyvíjať sa možno výlučne iba v divadle. Vo filme to už potom človek môže len využívať."
(Pozri aj 5. stranu)
Autor: DALIBOR HLADÍK, Trenčianske Teplice
