ti, ale žiaľ, musím povedať, že veľmi povrchové. Nebudem sa vraciať k podrobnostiam, je to za nami, a my sa musíme pozerať vpred. Len som uvažoval nad tým, ako vlastne vzniká takéto čerenie hladiny.
Povedzme, že sedí nejaký politický orgán. Je tam osem ľudí a každý má na vec nejaký svoj názor. Cieľ je jednotný - vypracovať čo najlepší program pre čo najširšiu vrstvu občanov, ale každý z politikov sa na to pozerá ináč. Jeden by najradšej nemenil vôbec nič, druhý by urobil len minimálne zásahy, tretí žiada prekopať všetko od základov... Politici rokujú, radia sa, dávajú hlavy do hromady, niekedy sa to medzi nimi aj zaiskrí, ale veď o tom to je! Ako ináč sa dá dopracovať k čo najuniverzálnejšiemu riešeniu? Čím iným, ak nie demokratickou diskusiou a odbornou polemikou? Hádam len nie direktívou a diktatúrou?
Ja osobne si myslím, že čím viac rozumných, konštruktívnych návrhov, odbornej fantázie a invenčnosti, tým kvalitnejší bude výsledný artefakt.
Novinári to však často vidia ináč, píšu, že v zoskupení je priveľa rozporov, že dochádza k stretom a že každý sa usiluje presadiť svoju pravdu. A problém je na svete. Vec sa vytiahne na verejnosť, začne sa vysvetľovať a rozpitvávať, a namiesto prísne odbornej polemiky sa dostáva na laickú verejnú diskusiu. V skutočnosti až tu sa začína problém. Politici totiž namiesto toho, aby sa naďalej sústredene venovali hľadaniu optimálneho riešenia, musia začať obhajovať svoje čiastkové postupy, nuansy jednotlivých návrhov, argumenty. Čas beží a laická verejnosť tlačí na rýchle uzavretie dohody, aj keď na úkor kvalifikovanosti a kvality. To je skutočný problém.
Boli by sme veľmi neseriózni, keby sme veciam neprikladali dostatočnú vážnosť a s úsmevom by sme sa pretŕčali na verejnosti, ako nám to ľahko a rýchlo ide. Lenže skutočné hodnoty sa nedosahujú ani ľahko, ani rýchlo. Často k nim vedie úmorná cesta a dlhé hľadanie. My sme, chvalabohu tento proces začali dostatočne skoro a dnes už môžeme hovoriť o finalizovaní. Aj v tomto období sa však môžu kde tu vynoriť nejaké pochybnosti a nové nápady. Našou úlohou je o nich hovoriť a prehodnocovať ich, pretože nám nejde iba o krátkodobý efekt - do volieb - ale o serióznu a dlhodobú zmenu kvality života. Chceme ponúknuť občanom to najlepšie, čo v sebe máme a zatiaľ sme vždy našli spoločné riešenie. Trúfam si tvrdiť, že to dokážeme aj v budúcnosti.
Hovoriť preto o nejakých hlbokých rozporoch alebo konfliktoch v SDK je neseriózne a nezodpovedné. Naše chyby v reagovaní na vzniknuté problémy nás trošku poškriabali. Celé týždne priťahovali na seba všetku pozornosť médií, kým predstavovaniu programov jednotlivých odborných sekcií SDK venovali novinári len minimálnu pozornosť. Popritom práve tam je ťažisko toho, čo chce SDK dokázať, ako chce postupovať a čím chce byť alternatívou pre súčasnú moc.
Ak líder SDK Mikuláš Dzurinda označil výmenu šéfa volebného tímu za nový začiatok SDK, myslel to obrazne. Bude to SDK v novom obale. Program SDK je hotový, tovar je vyrobený a na sklade. Teraz ho treba dostať k spotrebiteľom, vysvetliť im, prečo je tento výrobok pre nich užitočnejší a vhodnejší ako ten, ktorý používali doteraz, a čo jeho "kúpou" získajú. Na to slúži politický marketing a volebný tím. Odborníci v SDK urobili veľký kus práce a vyrobili kvalitný tovar. Zaslúži si, aby sa dostal na pulty všetkých obchodov, aby sa dostal do povedomia všetkých občanov, pretože je to v ich záujme. Možno obal nášho tovaru nebude až taký oslepujúco ligotavý, aký budú mať niektorí bohatí predavači, ale aj tu platí, že dôležitá nie je forma, ale obsah. A ten stojí za to.
Autor: Eduard Kukan
