Juhosláviu navštívilo v minulom roku 2264 turistov zo Slovenska. Je to o polovicu viac ako v roku predchádzajúcom. Takisto o 50 percent stúpol aj počet pobytových dní, ktoré strávili naši turisti v tejto krajine, pričom priemerný čas pobytu - osem dní - zostal na rovnakej úrovni. Na zvýšenej návštevnosti tejto balkánskej krajiny sa jednoznačne podpisuje príťažlivosť Čiernej Hory, ktorú v poslednom čase znovuobjavujú najmä turisti zo západnej Európy.
ZNEPOKOJENÍ TURISTI
Kríza v Kosove na juhu srbsko-čiernohorskej Juhoslávie spôsobila znepokojenie aj medzi turistami, ktorí si objednali pobyty v chorvátskom Dubrovníku. Ako pred časom uviedli niektoré chorvátske noviny, turisti nemajú príliš jasno, pokiaľ ide o zemepis, a domnievajú sa, že všetko, čo sa nachádza južne od prímorského letoviska Makarská v chorvátskej Dalmácii, je nebezpečná oblasť. Chorvátske turistické organizácie dávali najavo už v marci, keď sa objavili príznaky kosovskej krízy, svoje obavy, že tohtoročná sezóna by mohla byť problematická. Ako pripomína agentúra AFP, južné pobrežie chorvátskej Dalmácie je od Kosova vzdialené vzdušnou čiarou vyše 250 km.
CENY
Situácia v zásobovaní potravinami a ďalšími tovarmi osobnej potreby je v Juhoslávii na dobrej úrovni. Ceny základných potravín a v reštauračných zariadeniach sú rôzne - niekde sú v porovnaní s našimi vyššie, inde naopak. Orientačné ceny niektorých základných potravín sú nasledovné: 1 l mlieka - 5 YUD, 1 kg mäsa 28-55 YUD, 1 kg údeniny 40-70 YUD, 1 vajce 0,8-1 YUD, 1 kg banánov 8 YUD, 700 g chleba 4 YUD, 1 l minerálky 2-3 YUD. Cena za dvojlôžkovú izbu v hoteloch sa pohybuje od 50 do 200 DEM, v súkromí je to však už od 15 do 50 DEM. Najvyššie ceny sú v Belehrade a v najluxusnejších hoteloch na čiernohorskom pobreží. Kempy sú v posledných rokoch dosť zanedbané.
PLÁŽE SA LÍŠIA
Piesočnaté pláže sú prevažne na Ulcinjskej a Budvianskej riviére, čiastočne na Barskej a Tivatskej riviére. Osobitná piesčito-bahenná liečivá pláž je na konci kúpeľného mesta Igala. Najbujnejšia vegetácia lemuje Budviansku riviéru a najkrajšiu scenériu okolo morských brehov majú Risanská a Kotorská zátoka.
EKOLOGICKÁ KRAJINA
V roku 1992 vyhlásili na konferencii UNCED v Brazílii Čiernu Horu za prvú ekologickú krajinu na svete. Táto oblasť sa totiž vyníma v porovnaní s inými štátmi čistotou svojho ovzdušia, morskej vody, ale aj prostredia všeobecne. V Čiernej Hore totiž nie je takmer žiaden priemysel. Aj preto sa v tejto republike v roku 1995 stanovili ako strategické oblasti rozvoj turizmu, námorníctva a poľnohospodárstva.
Autor: ru, r
