Teátermacher # réžia Martin Čičvák, a. h.
Najvďačnejšou témou pre divadlo je, zdá sa, divadlo. Thomas Bernhard využíva kamuflovanú realitu, mikrosvet na javisku ako metaforu, prostriedok, ktorým reflektuje svoj problematický vzťah k svetu ako takému. Až do uvedenia Teátermachra na scénach prešovsko-košického kombinátu sa naše divadlo kontroverznému Rakúšanovi vyhýbalo. Ako prejav špecifického životného pocitu označovaného ako Hassliebe, keď nenávisť a láska fungujú vo vzájomnej podmienenosti, mimo svojej krajiny nevyhnutne stráca na brilantnosti, ktorá domáceho diváka podnietila za autorovho života (po smrti ho o túto možnosť obral testamentárnym zákazom uvádzať svoje dielo v Rakúsku) k úprimnému pobúreniu.Takmer neprerušovaná tiráda divadelného multiaktivistu Bruscona je síce adresovaná okoliu, osobitne rodinnému klanu, no zákonito implikuje nedosobné traumy: tak nezvládnutú minulosť ako vybavovanie účtov či bezmocnosť človeka od divadla voči štátom subvencovanej prevádzke, kompenzovanú úsilím ovládnuť najbližších. Asujetovosť predlohy - príprava predstavenia v provinčnej diere ako východisková situácia - našla v M. Čičvákovi citlivého, pravdaže, postmodernou infikovaného vykladača. Ťažil z možností variabilnej, vizuálne pôsobivej a expresívne nasvietenej scény (E. Drličiak), dramaticky sugestívnej hudby (R. Přikryl), no najmä z dispozícií zväčša mladších či najmladších členov súboru. Vzhľadom na dominantný part protagonistu pripadla ťarcha výsledku na predstaviteľov multiplikovaného Bruscona J. Bernátha a M. Prevendarčíka: skôr typ ako charakter vyjadruje iba zdanlivo privátny problém svojho stvoriteľa, jeho mizantropiu, ku ktorej sa vracia s monomanickou posadnutosťou, a fascinuje schopnosťou totálne nastoľovať svoje požiadavky, zájsť po krajnú hranicu a ešte kúsok ďalej. Že sa veľkorysosť divadla minula cieľom, dá sa usudzovať z preriedených radov skromne obsadeného hľadiska na konci oboch premiérových predstavení. Jednostranne intelektuálna strava zo strany dramaturgie nesvedčí ani tak o nárokoch kladených na diváka, ako o jeho úplnom ignorovaní.
