Dodnes niet na našej planéte rozšírenejšieho krstného mena ako majú Jánovia, dnešní oslávenci. Už naši predkovia si všimli a do pranostík zakotvili, že noci sú okolo Jána najkratšie v roku. Na svätého Jána nebýva noc žiadna. Do Jána sa deň dĺži, po Jáne kráti. Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu je koniec. Na svätého Jána Krstiteľa sa noc presedí na prahu, konštatujú niektoré z pranostík. Už v minulosti však bolo zrejmé, že po slnovrate už naša hviezda Slnko opäť mieri k zime, hoci leto uteká k horúčavám. Jedna z najpôvabnejších pranostík vraví, že Na svätého Jána, otvára sa k letu brána. Dážď na sv. Jána kazil nielen obilniny, ale ako konštatujú pranostiky, spôsobil, že sa nevydarili orechy, boli problémy so sušením a zvozom sena a dážď mal trvať prinajmenej po tri ďalšie dni. S Jánom súvisí aj kvalita včelích rojov - tie, ktoré vyleteli pred 24. júnom sú dobré, po tomto termíne je to naopak: Roj po svätom Jáne nestojí ani za vodu v džbáne. Jánska noc je tradične termínom zberu všetkých liečiviek, lebo Jánske zelie k zdraviu ženie. Komu sa pri zbere byliniek podarí nájsť hríby, podľa starej pranostiky zistí, či bude pred Vianocami snežiť, lebo Čím skôr rastú pred sv. Jánom hríby, tým skôr pred Vianocami nasneží.