TOKIO (SITA, Reuters) - Agentúra Reuters uverejnila prehľad najčastejšie sa opakujúcich otázok, ktoré sa týkajú problémov japonského bankového sektora. Japonské banky sú zaťažené značným objemom nedobytných úverov, ktoré sú hlavnou prekážkou oživenia japonskej ekonomiky.
OTÁZKA: Prečo sa japonské banky topia v takých veľkých problémoch? Patria predsa medzi najväčšie na svete.
ODPOVEĎ: Banky "stratili hlavu" v rokoch expanzie, keď boli úrokové sadzby nízke a ceny akcií a nehnuteľností rástli, takže banky vo veľkom poskytovali úvery. Achillovou pätou bánk bolo vytvorenie hypotekárnych firiem, nazývaných "jusen". Vytvorené boli v 70. rokoch, aby pomohli niektorým domácim investorom. V období expanzie boli tieto firmy nadmerne aktívne, avšak v roku 1990 boli tvrdo zasiahnuté pádom
cien nehnuteľností. Ceny nehnuteľností poklesli v porovnaní s úrovňami z rokov expanzie údajne až o 80 %. Táto situácia by tvrdo zasiahla každého veriteľa, bez ohľadu na jeho veľkosť.
OTÁZKA: Aký je rozsah problému nedobytných úverov v Japonsku?
ODPOVEĎ: Hodnota nedobytných úverov sa odhaduje na 100 biliónov jenov (729 mld USD). Tento odhad vyslovili popredné inštitúcie, vrátane americkej ratingovej agentúry Standard & Poor`s.
OTÁZKA: Keďže ku kolapsu došlo na začiatku 90. rokov, prečo majú japonské banky problémy s nedobytnými úvermi ešte dnes?
ODPOVEĎ: Po kolapse cien nehnuteľností neboli banky ochotné predať svoje nehnuteľnosti, pretože aj keby ich predali, straty by tým nevykryli. Banky nepredávali, pretože očakávali, že ceny nehnuteľností čo
skoro oživia.
OTÁZKA: Prečo nezasiahli úrady, a nezabránili bankám poskytovať úvery nedôveryhodným subjektom? Je vlastne štátny dozor nad bankami v Japonsku správny?
ODPOVEĎ: V Japonsku existujú štátne orgány, poverené bankovým dozorom, avšak nie je ich veľa. Ako však naznačujú nedávne škandály, v niektorých prípadoch išli tieto orgány "ruka v ruke" s manažmentom bánk, pričom brali od bánk úplatky výmenou za poskytnutie určitých výhod. Medzi tieto výhody patrila napríklad skutočnosť, že dozorné orgány bankám vopred oznámili, kedy bude v bankách vykonaná kontrola. Finančné firmy tiež veľmi šikovne presúvali nedobytné pohľadávky z jedného miesta na druhé, aby ich skryli. Tieto aktivity spôsobili minulý rok krach jednej štyroch najväčších brokerských spoločností - Yamaichi Securities. Po jej bankrote sa podarilo objaviť, že spoločnosť mala ukryté straty za šesť rokov. Okrem toho mnohí významní japonskí úradníci a manažéri bánk vy
študovali na tých istých elitných univerzitách, takže v mnohých prípadoch hrali veľmi dôležitú rolu "staré kamarátstva", ktoré spôsobili, že predstavitelia dozorných orgánov neupozornili na prekračovanie zákonov.
OTÁZKA: Aké sú súčasné návrhy riešenia tejto krízy?
ODPOVEĎ: Dôležité je zvýšenie likvidity na trhu nehnuteľností, ako aj zníženie daní z transakcií s nehnuteľnosťami. Mali by sa prijať opatrenia na zvýšenie vládnych nákupov nehnuteľností. Vyskytli sa tiež návrhy, aby inšpekcie v bankách vykonávali zamestnanci štátneho sektora, čím by sa vyriešil problém nedostatku finančných inšpektorov. Predstavitelia vládnucej liberálno-demokratickej strany (LDP) prisľúbili opatrenia, ktoré majú bankám uľahčiť odpočítať nedobytné úvery zo svojich účtov. Predstavitelia LDP tiež rokujú o vytvorení tzv. "premosťovacej banky", ktorá by poskytovala prostriedky zo štátneho rozpočtu finančne zdravým firmám.
OTÁZKA: Prečo nebola japonská vláda ochotná nechať problémové banky skrachovať?
ODPOVEĎ: Takéto kroky by boli v očiach voličov veľmi nepopulárne, nakoľko by prehĺbili nedôveru verejnosti voči systému a mali by veľmi negatívny vplyv na finančné trhy. Bankrot banky má zvyčajne veľmi negatívny vplyv na ekonomiku, čo sa prejavilo pri minuloročnom krachu banky Hokkaido Takushoku Bank.
