Základná myšlienka EÚ spočíva v dvoch hodnotách: demokracia a ľudské práva. Podľa Haustrata sa EÚ nikdy nestane takzvanými spojenými štátmi európskymi, pretože nenanucuje vôľu "ríše" jej jednotlivým členom a neexistuje tu ani nadradenosť krajín. Medzi určité determinujúce vplyvy však patrí tradičná spolupráca Nemecka a Francúzska, solidarita severských krajín a spolupráca juhoeurópskych krajín.
Hlasy jednotlivých krajín EÚ sa nezhodujú s počtom ich obyvateľov alebo s ich ekonomickou silou. Počet hlasov malých krajín v grémiách EÚ prevyšuje ich demografický potenciál alebo ekonomickú váhu. Tento princíp bol nevyhnutný, aby sa získal súhlas malých krajín pre vznik EÚ, teraz je však spochybňovaný. Ešte pred rozšírením EÚ sa bude tento princíp znova posudzovať, pripomenul Haustrate. Veľké krajiny EÚ si želajú, aby počet ich hlasov sa približoval ich ekonomickému významu.
Niektoré štáty EÚ žiadajú, aby sa rozhodovací proces v EÚ zmenil ešte predtým, ako do EÚ vstúpia nové krajiny. Začiatkom budúceho roka má zasadať Rada EÚ, tam sa má rozhodnúť o znížení počtu komisárov (doteraz veľké štáty majú dvoch a malé štáty jedného). Cieľom je mať menej komisárov, ako je členských krajín EÚ. Bude to ťažko akceptovateľné pre malé krajiny. V budúcnosti hlasy jednotlivých krajín majú odrážať ekonomickú silu krajín, povedal Haustrate.
Nie je možné mať jednotnú menovú politiku bez spoločnej rozpočtovej a hospodárskej politiky, preto podľa jedného konceptu vývoja EÚ sa so zavedením jednotnej meny vytvorí politická únia štátov EÚ. Francúzsko hovorí o nevyhnutnosti založiť európsku hospodársku vládu. Ďalšou etapou zjednotenia by mohla byť daňová harmonizácia, prípadne koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Mnohé štáty EÚ nechcú v integrácii ísť až tak ďaleko a chcú podobu integrácie definovať Ústavou EÚ. Podľa Haustrata ešte nenastalo vhodné obdobie na to, aby bola takáto ústava prijatá.
Na vyrovnávanie regionálnej úrovne ekonomík členských štátov EÚ sa používajú tzv. kohézne fondy. Ak by sa tieto fondy využívali v tej istej miere ako teraz aj neskôr pre podporu ekonomík integrujúcich sa štátov východnej Európy, EÚ by sa zruinovala, povedal Haustrate. Menej rozvinuté krajiny EÚ - Španielsko, Portugalsko, Grécko, Írsko, dokonca aj Taliansko sa obávajú, že prehodnotením týchto kohéznych fondov by sa im z tohto koláča mohlo odkrojiť. Bohaté krajiny - Nemecko, Holandsko a Švédsko do rozpočtu EÚ dávajú viac, ako z neho dostávajú, tieto krajiny už nechcú toľko platiť. Dá sa očakávať, že pre kandidátske krajiny prijaté v budúcnosti sa prídely z týchto fondov skrátia, povedal Haustrate.
Princípom spoločnej agrárnej politiky EÚ dlhé roky boli cenové intervencie pre poľnohospodárske produkty. Princíp spočíva v tom, že roľníkovi, ktorému sa nedarí jeho produkty predávať za ceny na trhu, lebo mu nepokrývajú náklady, dostáva k cene určitý príplatok, aby sa jeho hospodárenie zlepšilo. Dnes si už všetci uvedomujú, že takáto koncepcia agrárnej politiky nemôže prežiť. EÚ chce prejsť od systému garantovaných cien niektorých agrárnych produktov k systému priamych dotácií roľníkom. Dotácie do poľnohospodárstva v EÚ sa budú znižovať.
Na otázku o stanovení hraníc EÚ Igor Haustrate povedal: Nikdy na túto tému nebolo urobené oficiálne rozhodnutie, ale existuje tichá dohoda, že hranice rozšírenia EÚ by sa mali zastaviť na hraniciach bývalého ZSSR s výnimkou troch pobaltských krajín. Aj existujúce asociačné dohody medzi EÚ a európskymi postsocialistickými krajinami vymedzujú hranice budúceho rozšírenia.
