m rade znamenajú voľbu nových poslancov alebo prezidenta. Od 1. januára prišlo v krajine o život viac ako 600 obetí násila s politickým pozadím, vrchol teroru bol pritom zakaždým spojený s kampaňou najprv pred marcovými parlamentnými a teraz pred prezidentskými voľbami. Najviac obetí teroru gerilových skupín je z radov civilistov (221), terčmi sa od začiatku roka stali aj štyria politici, naposledy bývalý minister obrany F. Landazábala.
Nedeľňajšie prezidentské voľby však okrem návratu do normálneho života tentoraz znamenajú aj istú nádej na zmenu v politike krajiny. Predovšetkým sa po 12 rokoch skončila vláda členov Liberálnej strany doterajšieho prezidenta Ernesta Sampera v najprestížnejšom kresle Kolumbie. V druhom kole volieb totiž zvíťazil konzervatívec Andrés Pastrana nad liberálom Horáciom Serpom. Voliči dali prednosť Pastranovi, ktorý má na Kolumbiu zriedkavú prednosť - nemá na svojom konte žiadny korupčný škandál, pred Horáciom Serpom, ktorý bol rovnako ako prezident Samper obvinený, že vedel o peniazoch z obchodu s drogami použitými na financovanie Samperovej volebnej kampane. Serpa je rovnako ako Samper persona non grata pre Spojené štáty americké.
Pastrana (44) bol v rokoch 1988-1990 starostom Bogoty, vo funkcii tvrdo potláčal kriminalitu, začal s privatizáciou, v rokoch 1991-1993 zastával post senátora, po prehre v prezidentských voľbách v roku 1994, keď ho tesne porazil doterajší prezident Samper, pracoval ako televízny novinár. Vyštudoval právo a je synom dnes už nebohého Misaela Pastranu, ktorý bol kolumbijským prezidentom na začiatku 70. rokov.
Nový prezident sľubuje zlepšenie nepriaznivej hospodárskej situácie - inflácia za minulý rok dosiahla 22 percent, nezamestnanosť 13 až 14 percent. "Budem prezidentom chudobných. Nechcem žiadny hlad v Kolumbii," vyhlásil o krajine, kde žije v chudobe 18 z 37 miliónov obyvateľov. Pred vládou politických strán dáva prednosť vláde odborníkov. V súvislosti s terorom gerilových skupín, ktoré sužujú Kolumbiu už viac ako tri desiatky rokov, vyhlásil, že sám osobne a bez sprostredkovateľov bude viesť rozhovory s povstalcami a dosiahne mier. Novozvolený prezident vyslal signál aj do zahraničia: "Moja zahraničná politika sa bude snažiť obnoviť stratenú dôstojnosť Kolumbie a rešpekt medzi ľuďmi v zahraničí, aby sa meno Kolumbie vyslovovalo s pýchou všade po svete."
