sa totiž včera vrátili domov. Na protest proti bezprecedentnej hrubosti hostiteľskej krajiny voči diplomatom cudzích, navyše aj civilizovaných a preto asi trochu "precitlivených" mocností. Bieloruský prezident Lukašenko totiž vyhlásil rezidenčnú štvrť Drozdy za svoje bezvýhradné sídlo - od minulého týždňa tu visí i príslušná tabuľa - a pod zámienkou nutnej rekonštrukcie z neho diplomatov napriek protestom vysťahoval. Je celkom pochopiteľné, že sa predstavitelia Európy v USA pobúrene odvolávali na viedenskú diplomatickú konvenciu, ktorá vylučuje vysťahovanie veľvyslanca bez súhlasu jeho domovskej krajiny (i v prípade, že ide o objekt v majetku hostiteľa). Dokonca i hovorca ministerstva zahraničných vecí krajiny voči Rusku a jeho spojencom takej nekonfliktnej, akou je Slovensko, pre SME pred týždňom uviedol, že ide o "povedzme, boľševický" spôsob konania bieloruskej strany. Po istom vyčkávaní (generálny konzul Počiatek sa už nejaký čas nachádza na dovolenke v SR) včera i Slovensko oficiálne oznámilo, že povoláva svojho konzula do Bratislavy "na konzultácie". Najviac asi nad nabubrenosťou Lukašenka zaplakalo vrecko amerického štátneho departmentu, ktorý krátko pred začiatkom celej kauzy investoval do kompletnej renovácie sídla svojho veľvyslanca 800 tisíc amerických dolárov. "Čudní ľudia sú tí cudzinci. Snažíš sa kvôli nim, a oni sú ešte aj nespokojní," ironicky parafrázuje Lukašenka ruský časopis Itogi. Veľvyslancovi USA pred dvoma týždňami bránu rezidencie zapečatili snaživí zvárači, po niekoľkých dňoch sa dozvedel, že môže byť "Lukašenkovým hosťom". Pár hodín nato diplomatov odpojenie elektriny a vody plus postávanie pred bránou, pretože snaživému vrátnikovi nemohli predložiť správnu "bumažku", definitívne-dočasne donútilo opustiť krajinu. Je to len hra, alebo bieloruský vodca už rozpútal svoju malú studenú vojnu?