"Neviem ako pre vás, ale pre mňa bolo stretnutie Kolumbia - Tunisko zaujímavé. A sympatické od oboch tímov bolo, že hrali na víťazstvo. V samotnom stretnutí boli určité časové bloky, v ktorých jedno mužstvo bolo lepšie, druhé akoby naberalo sily. Pri pozorných obranách bolo aj dosť gólových šancí, na škodu fanúšikov padol iba jeden gól. A zápas potvrdil, že nerozhoduje iba futbalové umenie, ale aj šťastena, veď Tunisania mali niekoľko čistých gólových šancí, nastrelili aj žrď a predsa prehrali. Tréner Gomez položil hlavu na klát, keď poslal domov Asprillu. Z jeho strany to bolo veľké riziko, ale všetka česť, že slovo dodržal pri porušení disciplíny hviezdy. Teraz môže byť spokojný nielen po víťazstve, ale aj preto, že náhradník de Avila dal svojím pohybom a hrou vôbec zabudnúť na Asprillu. Pohyb Kolumbia potrebovala, lebo Rincon, Valderrama, to už nie sú tí hráči, čo pred pár rokmi. Šampionát podľa mňa prebieha zatiaľ podľa predpokladov, nik neprekvapil, nik nevybuchol, hoci Nemci mali k tomu blízko. Za výbuch nepovažujem prehru Španielska s Nigériou, lebo Španieli vedia na MS sklamať a Nigéria už potvrdila svoje kvality postupom do osemfinále na MS 1994 i zlatom na olympijskom turnaji 1996. Pre mňa sa už črtá silná osmička, štvrťfinalisti, mali by v nej byť dva juhoamerické tímy a šesť európskych. Myslím si, že Nigéria svojím postupom zo skupiny potvrdila, čo sa čakalo, že niektorý z afrických tímov prekvapí v skupine. Ak by som to mal zužovať ďalej, tak medzi štvoricou najlepších vidím Francúzsko, Brazíliu, lepšiace sa Holandsko a azda aj Nemecko. Naposledy s Juhosláviou mali Nemci šťastie, ale oni sa dokážu svojou bujačou silou presadiť. Hoci majú problémy najmä v stredovej formácii, som presvedčený, že pri šťastí sa medzi štyroch najlepších dostanú."

Autor: ja