Prvá z troch pamätných tabuliek, ktoré tento rok pribudnú na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach, je už na svojom mieste. Organizátori šiesteho ročníka medzinárodného festivalu Art Film v nedeľu udelili cenu Hercova misia za trvalý prínos filmovému herectvu legendárnej postave švédskej kinematografie Erlandovi Josephsonovi. Presne šesť dní po svojich 75. narodeninách sa pocty dočkal nezabudnuteľný hrdina klasických diel režisérov Ingmara Bergmana, Andreja Tarkovského, Istvána Szabóa či Thea Angelopoulosa, niekdajší umelecký vedúci Kráľovského dramatického divadla v Štokholme, autor viacerých románov, autobiografických kníh a divadelných hier. Sám okúsil zákutia scenáristickej i režisérskej profesie, bol spoluscenáristom Bergmanovej snímky A čo všetky tie ženy, spolurežíroval filmy Jeden a jeden a Marmeládová revolúcia. K jeho najznámejším hereckým účinkovaniam patria filmy Šepoty a výkriky, Fanny a Alexander, Neznesiteľná ľahkosť bytia, Nostalgia alebo Tarkovského Obeť, ktorú po slávnostnom ceremoniáli premietli v Kúpeľnej dvorane. "Byť pri tomto filme bol úžasný kus práce a obrovská láska. Po nakrúcaní sme sa dozvedeli, že Tarkovskij ochorel. Rok nato zomrel a bolo mi to veľmi ľúto. Nielen preto, že ma chcel obsadiť do postavy kráľa vo svojom pripravovanom filme, ako aj do ďalšieho, ktorého zaujímavou témou mali byť bosorky, ale predovšetkým preto, že to bol jeden z najväčších režisérov 20. storočia," vyznal sa Josephson v Trenčianskych Tepliciach. Keďže Tarkovského považuje spolu s Bergmanom za najosudovejších režisérov svojej kariéry, reč sa krútila prevažne okolo nich. "Pracovať s Tarkovským bolo naozaj zvláštne a fantastické. Takisto ako ja aj on mal problémy s tlačovými konferenciami. Nezabudnem, ako sa ho raz v Ríme novinári spýtali, aký význam majú jeho filmy. Nahnevane odpovedal, že základom je vyrozprávať príbeh. Na otázku, prečo je v jeho filmoch toľko vody, jednoducho odvrkol, že ju má rád. Občas bol skutočne zlý, ale občas veľmi veľkorysý. Rovnako veľkorysí sme k nemu boli my, pretože sme ho milovali."

Erland Josephson si dodnes spomína, ako raz Tarkovskij pri nakrúcaní vytrvalo čakal na hmlu, ktorá mala byť nevyhnutnou kulisou jednej zo scén. "Dlho sme čakali, až sa hmla konečne priblížila. Už prichádza naša hmla, povedal Tarkovskij a začal si ju prezerať v kamere. Potom sa odklonil od objektívu a zašepkal: Nie je pre nás, je príliš krásna. Bolo to dojímavé." Rozhodnutie stať sa hercom považuje Josephson za jedno z najdôležitejších vo svojom živote. "Nikdy som to neoľutoval. Môj život sa tak stal plným inšpirácie, priateľov a lásky." Ingmar Bergman, na rozdiel od Tarkovského, ktorý od hercov vyžadoval zachovať tajomstvo postavy, udržať si od nej odstup a herectvo nepreháňať, išiel podľa Josephsona vždy veľmi do hĺbky. "Vedel, že práve cez hercov sa vyjadruje. Mali vysvetliť dušu svojich postáv. Tarkovskij zasa dával viac priestoru tajomstvu človeka, nechal diváka hádať, kto je kto. S Bergmanovým filmovým jazykom som bol natoľko identifikovaný, že sa mi často ani nechcelo spolupracovať s inými režisérmi. Možnosť pracovať s viacerými však bola pre mňa napokon veľmi dôležitá."

Art Film 1998 včera pokračoval oficiálnym Dňom francúzskeho filmu a okrem iného predstavil audiovizuálnu produkciu múzea Louvre, aj prostredníctvom vedúceho jeho kultúrneho odboru Jeana Galarda. Dnes je na programe Deň maďarského filmu, ktorý vyvrcholí udelením ceny Hercova misia legendárnej maďarskej herečke Mari Töröcsikovej a projekciou filmu Dlhý súmrak za jej osobnej účasti. V Kúpeľnej dvorane dnes o 17.30 h sprístupnia výstavu fotografií a plagátov venovanú umeleckej dráhe Mari Töröcsikovej. Expozíciu zostavil a otvorí László Lencsó z Filmového ústavu v Budapešti.

Autor: DALIBOR HLADÍK, Trenčianske Teplice