istu minulého roka mu vyniesli predovšetkým výkony vo francúzskej lige a v Lige majstrov, no v medzištátnych zápasoch akoby bola pre neho bránka zakliata, sedemnásť stretnutí za sebou nenašiel do nej cestu.

Obrovské napätie cítil už v tréningovom tábore a tesne pred majstrovstavmi sa vyjadril, že hneď po šampionáte sa s reprezentáciou rozlúči. Výčitky sa ozvali aj v zápase s Bulharmi. "Gól prišiel v poslednej chvíli. Tesne pred ním sme sa s Amokachim na ihrisku poriadne chytili. A pritom to bol práve on, čo mi ideálne prihral," povedall Ikpeba po tom, čo pretrhol streleckú smolu a dodal, že "zelení orli sú už zase tím".

Obaja hráči sú veľkí konkurenti a Ikpeba musel pre Amokachiho často sedieť na lavičke náhradníkov. Tak to bolo aj na minulom svetovom šampionáte. Dočkal sa až na olympijskom turnaji v Atlante, kde tréner Bonfrére našiel pre neho ideálne miesto tesne za útočným tandenom Amokachi - Kanu a kde gólom v sieti Brazílie pomohol k zlatým medailám. "Nie sme najlepší priatelia, ale ani najhorší nepriatelia. Aspoň na ihrisku, tam sme predsa obaja bratmi nášho brankára," vyhlásil lkpeba, ktorý sa so svojimi 174 centimetrami medzi africkými obrami takmer stráca.

Podobne ako väčšina jeho krajanov prišiel do Európy už ako šestnásťročný. Prvé štyri roky prežil v belgickej lige a keď v roku 1993 nastrieľal sedemnásť gólov, dostal ponuku z Monaka. Vlani cestu k majstrovskému titulu ozdobil trinástimi gólmi, tohto roku sa tešil z postupu do semifinále Ligy majstrov. S mladíkmi Henrym a Trezeguetom tvorí veľmi nebezpečnú trojicu. Nie je vylúčené, že sa s nimi na svetovom šampionáte ešte stretne.