ní kabinetu. K mestu sa pripoja osady ležiace západne od mesta, teda na území Izraela. Ako zdôraznil premiér Benjamin Netanjahu, anexia sa netýka žiadnej z osád ležiacich "severne, južne alebo východne" od mesta, teda ani osád zo západného brehu Jordánu, ktoré ležia na východnej hranici mesta.
Jeruzalem sa podľa plánu, ktorý Netanjahu označil za administratívnu záležitosť, ktorá má uľahčiť a sprístupniť služby poskytované jeruzalemskou radnicou, rozrastie o 30 000 židovských občanov. Plán predpokladá tiež vytvorenie "nadsprávneho" celku, pod ktorý budú spadať aj osady ležiace východne od mesta, i keď tie nebudú teritoriálne včlenené do jeho hraníc. USA označili plán, ktorý Netanjahu avizoval tento týždeň, za provokatívny akt, ktorý v terajšom obtiažnom štádiu mierových izraelsko-palestínskych rokovaniach ničomu neposlúži.
Palestínčania zase tvrdia, že Izrael jednostranne mení demografické podmienky v meste, čím porušuje doterajšie dohody. O statuse Jeruzalema, v ktorého východnej časti žije arabské a v západnej židovské obyvateľstvo, sa má rozhodovať v poslednom kole izraelsko-palestínskych mierových rozhovorov. Tie sa majú podľa pôvodných harmonogramov skončiť do budúceho mája. Netanjahu včera odmietol americké námietky ako "smiešne" a pozastavil sa nad tým, že Washington reaguje skôr, ako si vyžiada informácie od Izraela.
