Pápež Ján Pavol II. včera ukončil svoju tretiu pastoračnú návštevu Rakúska. Uskutočnila sa v období, ktoré poznačilo tamojšiu katolícku komunitu zápasom o budúcu tvár rakúskej cirkvi, súperením medzi tými, ktorých noviny v predvečer návštevy označovali za konzervatívcov a liberálov. Pri pohľade na bezbranného starca, ktorý v piatok za triumfálnych tónov Mozartovej Missy Solemnis vchádzal do zaplneného salzburského dómu, však akosi oťaželi zbrane v rukách tých, ktorí návštevu chápali ako príležitosť na rozhodný útok. Opäť sa ukázalo, že sila "pútnika z Ríma" spočíva práve v jeho fyzickej zraniteľnosti.

RAKÚSKO JE BRÁNOU

K STREDNEJ EURÓPE

Ján Pavol II. navštívil Rakúsko po prvýkrát v roku 1983. Vtedy bolo ešte nutné k rádovo desiatkam kilometrov medzi Viedňou a Bratislavou, Prahou či Budapešťou prirátať svetelné roky, ktoré predstavovala železná opona. Už vtedy povedal, že historickou úlohou Rakúska je vytvoriť most, ktorý by preklenul geopolitické rozdelenie starého kontinentu. Stalo sa, avšak Európa je aj naďalej rozdelená na základe sociálnych kritérií. Rakúske médiá v tejto súvislosti označili pápežovu návštevu aj za symbolický štart viedenského predsedníctva v rámci Európskej únie (začína sa 1. júla). Aj preto počas posledných dní niekoľkokrát upozornil, že úloha Rakúska sa ešte neskončila. Zo Salzburgu, ktorý slávi 1200. výročie vzniku tamojšej arcidiecézy, vzišli prví misionári, ktorí priniesli kresťanstvo do strednej Európy, do veľkomoravskej Nitry, ale aj do slovinského Mariboru. Dnes má Rakúsko jedinečnú šancu prispieť k tomu, aby sa hranice "duchovnej Európy" posunuli o čosi ďalej na východ, aby starý kontinent dýchal čoraz viac "dvoma pľúcami", popri západných aj východnými.

SYMBOLICKÁ BODKA

ZA ANŠLUSOM

Trojdňová návšteva pápeža vyvrcholila včerajším slávnostným blahorečením troch Rakúšanov na viedenskom Heldenplatzi. Presne na tých istých miestach, z ktorých Adolf Hitler vyhlásil v marci 1938 smutne známy anšlus. Až do polovice osemdesiatych rokov bol nacizmus v Rakúsku tabu, najmä v cirkevných kruhoch. Bolo verejným tajomstvom, že mnohí významní predstavitelia cirkvi, ale najmä z radov laikov, boli spätí s nacizmom, najmä v začiatkoch, keď ponúkal jednoduché recepty na riešenie spoločenských problémov. Skutočnosť, že medzi troma blahorečenými bola aj sestra Restituta - obeť nacistickej okupácie, bola akýmsi symbolickým "odkliatím" Rakúska. Toto gesto bolo o to väčšie, že sa tak stalo práve na miestach, kde tisíce Viedenčanov kedysi oslavovali Hitlera a v čase, keď majú mnohé z vtedajších ideálov, reprezentovaných dnes stúpencami nacionalistu Haidera, stúpajúci kurz.

ROZDELENÁ CIRKEV

V súvislosti s pastoročnou návštevou Jána Pavla II. v Rakúsku sa hovorilo aj o rozdelenej cirkvi a mnohí očakávali, že pápež otvorene pomenuje niektoré vnútorné problémy. Nestalo sa tak, aj keď sa medzi riadkami týchto problémov dotkol. Rakúsko sa ešte stále nespamätalo z Groerovej aféry a súčasným reprezentantom tzv. konzervatívneho krídla je dolnorakúsky biskup Krenn. Jeho odporcovia sa počas návštevy Svätého otca v Sankt Pöltene obmedzili iba na symbolické protesty. Thomas Plankensteiner, hovorca hnutia "My sme cirkev" hovorí, že "problém Groer nie je príčinou, ale iba symptómom vnútrocirkevnej krízy, a že kardinál nie je iba vinníkom, ale aj obeťou systému". Veriaci sanktpöltenskej diecézy sú zväčša jednoduchí vidiečania, bolo to vidieť na ich tvárach. Nezaujímajú sa veľmi o obsah, ide im skôr o formu a veľa z nich za svojím biskupom stojí. Na protestoch proti Krennovi sa priživuje aj značná časť tých, ktorým budúcnosť rakúskej katolíckej cirkvi nijako neleží na srdci. Medzi takzvanými liberálmi je však aj množstvo "verných", ktorí si naozaj prajú otvorený dialóg o veciach, ktoré so sebou prináša doba. A tých Ján Pavol II. počas uplynulých dní oslovil iba okrajovo. Slávnosť sa skončila, problémy však naďalej pretrvávajú.

Autor: JURAJ KITTLER Salzburg - Sankt Pölten - Viedeň