V poradí štrnásty (a údajne posledný) román si jeden z najslávnejších žijúcich amerických autorov Kurt Vonnegut venoval na sklonku minulého roku k svojím 75. narodeninám. Ide o najrýchlejšie preloženú knihu do nám príbuzného jazyka (prel. Jiří Popel), ktorá sa stala neprehliadnuteľnou udalosťou vianočnej americkej knižnej sezóny nielen preto, že Vonnegut nechal na seba s novým beletristickým titulom čakať sedem rokov. Autor sa totiž s písaním lúči akousi nadhľadovou humornou kolážou „nevydarených a nevydaných trosiek románu zo zásuvky“ a osobných komentárov na spôsob saroyanovsko-fulghumovských poznámok, cielených s rôznym úspechom do srdca hyperrozvinutej civilizácie, manželských vzťahov, priemyselných a armádnych „pokrokov“, ničivej televíznej a počítačovej narkománie detí. Text vyvoláva rôzne formy úsmevu - od pousmiatia cez sarkastické úškľabky, bojazlivý úsmev do stratena, až po hurónsky rehot. Kurt Vonnegut totižto vie svoje a prostredníctvom svojej obľúbenej postavy Kilgore Trouta to dáva na vedomie. V roku 2001 posunie čas potrasením o desať rokov nazad a nechá všetkých ľudí planéty zažiť si svoje hrôzy a úspechy znova bez možnosti zásahu, ovplyvňovania. Pripomína trocha divadlo, kde herci svoje roly hrávajú opakovane a posúvajú tak čas hore-dole. Vonnegut ako posunovač času je majstrom svojho remesla. Hravý jazyk a vtip prakticky v každej slabike baví čitateľa po celý čas čítania - nepretržite. Je radosť vracať sa o pár stránok prečítaného textu dozadu a čítať znova (možno aj to je dôsledok timequake - časotrasenia) geniálne majstrove vetičky ako neustále klíčiace vetvičky plné šťavy. Mnohí kritici nenašli na knižke nič dobré. Možno čítali príliš rýchlo a zabudli, že autor pracuje v prvom pláne minimálne a jeho text prepokladá IQ prevyšujúce bazálne mozgové činnosti, ochotu skutočne text čítať, a nie sa naň iba pozerať. Spisovateľ, dodnes píšúci na písacom stroji (neverí počítačom), v závere knižky ponúka čosi ako posolstvo (či skôr varovanie?). Panujúca apatia a odcudzenie je tou skutočnou pliagou, ktorá môže planétu zničiť, prípadne premeniť na hmotu bez života a duše. Kniha je dôstojným finále s autobiografickými črtami tvorcu, ktorý sa rád hral a hrá. So sebou i s čitateľom. Mind Games…
PAVEL MALOVIČ
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
