o dvoch funkčných obdobiach.“ Jeľcin už niekoľkokrát naznačil, že o svojej účasti v budúcich prezidentských voľbách nie je zatiaľ rozhodnutý. Fakt, že ruská ústava umožňuje prezidentovi len dve funkčné obdobia, však nemusí byť rozhodujúci. Jeľcin totiž vykonával prvé funkčné obdobie ešte v čase, ako túto ústavu prijali. Podľa niektorých odborníkov má teda právo uchádzať sa o prezidentské kreslo aj v roku 2000. Konečné slovo bude mať v tomto prípade Ústavný súd, ktorého členovia dali na vedomie, že sa touto otázkou v prípade žiadosti Kremľa budú zaoberať najskôr na jeseň, prípadne však až niekedy v budúcom roku.
Jeľcin urobil včerajšie vyhlásenie pri návšteve Kostromskej oblasti vzdialenej asi 320 kilometrov od Moskvy. Táto oblasť, podobne ako ďalšie ruské provincie, trpí nedostatkom investícií a mnohým tamojším zamestnancom už niekoľko mesiacov nevyplatili mzdy. Podľa ruských politológov by v situácii, keď sa krajina zmieta vo finančnej kríze a komunisti žiadajú Jeľcinovu hlavu, bolo minimálne veľmi nešťastné kandidatúru oznámiť.
Medzitým v Moskve odštartovala ľavicovou opozíciou ovládaná Štátna duma (dolná komora ruského parlamentu) ďalší pokus o zosadenie B. Jeľcina. Poslanci schválili vytvorenie osobitnej 15-člennej komisie, ktorá má analyzovať činnosť prezidenta a pripraviť podklady pre jeho prípadné obvinenie a začatie procesu jeho zosadenia. Komunisti obviňujú Jeľcina zo zodpovednosti za rozpad bývalého ZSSR, rozpútanie vojny v Čečensku a zbedačenie ruského ľudu hospodárskymi reformami. Návrh má však chabé vyhliadky na úspech, lebo ruská postsovietska ústava ponecháva väčšinu moci v Jeľcinových rukách. Už od roku 1944 sa duma niekoľkokrát neúspešne pokusila iniciovať zdĺhavú a komplikovanú procedúru prípadného odvolania prezidenta z funkcie. Zosadenie je možné prakticky len v prípade, ak sa preukáže jeho zdravotná nespôsobilosť stáť na čele krajiny, alebo prípad zrady štátnych záujmov.
Krátko po tom, čo poslanci schválili vytvorenie komisie, vniklo násilím do budovy parlamentu dvanásť baníkov z uhoľných baní, ktorí protestovali proti nevyplácaniu miezd, búchali helmami o dlážku a steny a dožadovali sa rezignácie prezidenta Borisa Jeľcina. Baníci, ktorí spolu s kolegami spia v drsných podmienkach pred sídlom vlády už viac ako týždeň, odovzdali poslancom Štátnej dumy petíciu, v ktorej na nich naliehali, aby podporili kampaň komunistov za zvrhnutie Jeľcina. Vláda, zmietaná finančnou krízou, im poskytla peniaze, ale baníci tvrdia, že to nestačí.
