# Vráťme sa k udalostiam, ktoré viedli k pádu vlády Václava Klausa. Ako by ste ich dnes, s odstupom času, hodnotili?
"Myslím si, že k tomu viedlo niekoľko príčin. Takou najzrejmejšou a zároveň najlogickejšou, o ktorej sa však v záplave rôznych sprisahaneckých teórií nediskutuje, je to, že sa hospodárska situácia asi rok pred pádom Václava Klausa začala prudko zhoršovať. ČR sa stala jedinou krajinou v postkomunistickej strednej Európe, kde národný produkt začal takmer klesať, zatiaľ čo na Slovensku, v Poľsku či Maďarsku - aj navzdory iným problémom- rástol, niekde až 6-percentným tempom. Takýto hospodársky prepad by viedol zrejme v každej normálnej demokracii k pádu vlády. Akurát u nás v ČR, kde takéto niečo ešte nebolo zažité, to bolo vnímané ako niečo nenormálne.
Druhou vecou, ktorá viedla k pádu vlády, bol politický štýl Václava Klausa. Vládna koalícia pod jeho vedením nebola schopná pracovať ako tím. Autoritatívny štýl Václava Klausa, neochota k dialógu, to všetko viedlo k tomu, že jeho koaliční partneri boli z neho - ľudovo povedané - otrávení a nechceli s ním ďalej spolupracovať. Problémy, akými bol napr. finančný škandál vo vnútri ODS, boli síce dôležité, ale do určitej miery zástupné. Koaliční partneri vnímali Václava Klausa ako určitú brzdu, a ten finančný škandál im prišiel do iste miery vhod. Zato ich nechcem odsudzovať. Každá koalícia, rovnako ako i manželstvo, môže fungovať, ak je spokojnosť partnerov vzájomná."
# Kedy nastal podľa vás ten zásadný zlom a Václav Klaus sa stal skôr brzdiacim faktorom?
"Myslím, že k tomu zlomu došlo asi tak v rokoch 1993-94. Pokiaľ nebola ODS spätá s vládnou mocou, mala dostatok vnútorného étosu na to, aby presadzovala reformy. Ona sa vytvorila ako strana akcie. To je aj dôvod, prečo tak jasne zvíťazila v roku 1992. Ale asi tak v rokoch 1993-94 táto strana, ako aj ostatné strany vládnej koalície, začala veľmi zrastať so štátom. ODS sa stala do určitej miery štátostranou, a pretože dodnes neexistuje zákon o nezávislej štátnej službe, mohla obsadiť štátnu administratívu svojimi ľuďmi. V strane sa vytvorila vrstva ľudí spätých s mocou, ktorá prestala mať záujem posúvať reformy smerom dopredu, lebo sa obávala ich prílišnej riskantnosti - mohli by totiž ohroziť jej nadobudnutú moc. Táto opatrnosť sa podľa môjho názoru už v tejto dobe vkradla do konania ODS. Po rozdelení Československa tieto strany - navyše bez silnej opozície - začali "vlastniť" štát. Nechceli riskovať stratu moci. Domnievali sa, že dobré makroekonomické ukazovatele im pomôžu vyhrať voľby v roku 1996, a potom budú môcť pomaly presadzovať ďalšie reformy."
# O čom budú prvé predčasné voľby v ČR?
"Nemajú síce jasnú, veľkú tému, ale podľa môjho názoru tam jedna spoločná téma predsa len je. A to je vnesenie poriadku do toho, čo bolo vytvorené. Klausov prístup k reformám, trochu nesystematický a neorganizovaný, na jednej strane opatrný, na druhej miestami unáhlený, neodohrávajúci sa v pevnom právnom rámci, ním deklarovaná "neviditeľná ruka trhu" vytvorila skôr trhovú džungľu - podľa metódy "zhasnime svetlo a potom ho rozsvieťme". V programoch politických strán je síce mnoho nezmyslov, ale vo všetkých je možné nájsť - právny štát, priehľadnosť, boj proti korupcii. Otázkou je, ako si to jednotlivé strany predstavujú.
Ide o to, rozlúsknuť ten predvolebný pat, ktorý sa tu vytvoril už v roku 1996. Ukazuje sa však, že sa to zrejme nepodarí. Jedným z dôvodov je, že v českom parlamente sú a budú prítomné strany, s ktorými nikto nechce spolupracovať - to znamená republikáni a komunisti, ktorí majú dohromady 20 percent hlasov. Ostatným stranám to automaticky ponecháva iba 80 percent, a to nestačí. Ak sa nepodarí sformovať stabilnú väčšinovú vládu, začne sa diskutovať o zmene volebného systému."
# Vy sám by ste teda zmenu volebného systému preferovali?
"Ja by som tú zmenu preferoval, ale nie tak, ako sa o tom zjednodušene hovorí - teda zmenu pomerného systému na väčšinový. Mali by sme diskutovať, aký väčšinový. Pomerný systém umocňuje moc politických strán, väčšinový ju približuje ľuďom. Ten má nevýhodu v tom, že vyhráva jeden a ostatní sú eliminovaní. Myslím si, že najvhodnejšia by bola kombinácia oboch. S tým by však súvisela aj zmena voľby prezidenta, ktorá by musela byť priama."
# Do volieb sa prihlásilo 13 politických strán. Čím si vysvetľujete tú politickú roztrieštenosť a zároveň neochotu vytvárať akékoľvek predvolebné koalície?
"Je to dôsledkom toho, aká sa tu vytvorila politická kultúra. Pre seba som si to pomenoval na dvoch úrovniach: Po prvé bola u nás v ČR politická kultúra ovplyvnená tým, ako tu fungoval komunistický systém. Slovensko malo svoju vlastnú komunistickú stranu, ktorá mala pred novembrom 1989 určitý krátky čas na legitimizáciu, pretože v nej boli ľudia ako Weiss a podobne. Zatiaľ čo česká komunistická stana neexistovala, iba československá, ktorá bola totálne zdiskreditovaná. To viedlo k tomu, že sa česká komunistická strana nemohla po roku 1989 žiadnym spôsobom legitimizovať, ako napr. poľská či maďarská, a do určitej miery aj slovenská, o 180 stupňov sa obrátiť a povedať - my sme vlastne reformní, alebo - my sme sociálni demokrati. To u nás nastať nemohlo, čoho výsledkom je to, že sa tu slovo "ľavica" stalo akýmsi špinavým pojmom. V rokoch 1992-96 vládla pravicová koalícia bez akejkoľvek opozície. Myslím si, že to malo devastujúci účinok na politickú situáciu v krajine. Veľmi rýchlo sa zadnými dvierkami vrátil jazyk a zvyky boľševickej mentality: My máme moc, čiže pravdu. Kto nie je s nami, je proti nám.
Nesúvisí to však len s fungovaním komunistickej strany. Keď sa dnes pozrieme na politickú kultúru na Slovensku a v ČR, v mnohom sa podobajú. Takže tie dôvody sú ešte aj inde. V tom neznášanlivom prostredí normalizačného obdobia. V SR aj v ČR sa vytvorilo prostredie, v ktorom sa nekomunikuje, ktoré je vysoko konfrontačné, kde sa veci vidia čierno-bielo. Myslím, že podobnosť v politickej kultúre v oboch štátoch súvisí aj s obrovským sklamaním v roku 1968, a potom následnou normalizáciou, ktorá poznamenala občanov tohto štátu."
# V porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami je to obrovské "pravicové" nadšenie, ktoré na piedestál moci na dlhé roky vynieslo Václava Klausa, istým fenoménom. Odkiaľ sa vzdalo?
"Je to skúsenosťou s bývalým režimom, a je to aj strach v určitej vrstve obyvateľstva, že čokoľvek, čo predstavuje ľavicu - a to je práve tá démonizácia, hrozí návratom k starým poriadkom. Je to obranná reakcia určitej časti ľudí, ktorí s demokratickým systémom spájajú určité nádeje, sú s ním spokojní, priniesol im slobodu, prosperitu a podobne. Je to aj tým, že sa tu nevytvorila silná ľavica hneď po revolúcii, takže Česi ako jediná postkomunistická krajina nemajú skúsenosť s tým prešmyknutím politického kyvadla zľava-doprava, sprava-doľava. To, čo sa stalo v roku 1992, bolo vlastne odovzdaním moci jednej časti Občianskeho fóra druhej. To spôsobuje, že mnoho ľudí má akúsi psychologickú bariéru, bojí sa ľavice. Preto sa domnievam, že pre ČR je veľmi dôležité, aby ľudia zistili, že vláda demokratickej ľavice neznamená koniec demokracie, že to môže znamenať možno rozdielny prístup v hospodárskej politike, ale nie návrat pred rok 1989. Tá atmosféra niekedy až fanatického, sektárskeho príklonu k pravici je spôsobená u mnohých, ako som aj osobne vypozoroval, týmto strachom - nebude to znamenať návrat k starým poriadkom? Čo je veľké zjednodušenie. Kriticky mysliaci človek vidí, že je tu napríklad iná medzinárodná situácia ako v roku 1948 atď."
# Podarí sa podľa vášho názoru po voľbách vytvoriť vládu, ktorá by vydržala celé štyri roky?
"Myslím, že v súčasnej situácii ťažko. V každom prípade to bude vláda koaličná, dosť ťažko zlepená dohromady. Aj keby sa podarilo vytvoriť väčšinovú koalíciu, to znamená, že by sa tri strany dohovorili, že ju vytvoria, už tým, že bude nesúrodá, bude pod veľkým tlakom - ako aj tá minulá. Bude tam napätie, rozbroje v konkrétnych hospodárskych krokoch. Napríklad keby sa podarilo vytvoriť koalíciu ČSSD-DŽJ-KDU-ČSL - ako že neverím, že sa to podarí, lebo neverím, že by ľudová strana bola ochotná ísť do nej - koalícia by bola od stredopravicovej strany až k polokomunistickým dôchodcom. Ak by sa podarilo vytvoriť vládu veľkej koalície, bola by tiež nestabilná, lebo by to bolo iba z taktických dôvodov. A ak bude menšinová, bude samozrejme nestabilná rovnako."
# Ako by ste charakterizovali ČSSD, pravdepodobného víťaza volieb?
"Česká sociálna demokracia je v porovnaní so západoeurópskymi posunutá doľava. Sú v nej dva prúdy: umiernený, západoeurópsky - to sú ľudia, ktorí chápu, že moderná sociálna demokracia nie je o ľavicových dogmách, ale skôr o stredoľavej pragmatickej politike podľa vzoru Tonyho Blaira alebo nemeckej SPD. A potom je tam silné krídlo ľavicové, ktoré je ideologicky motivované, a tak trochu ešte žije v ľavicových dogmách 19. storočia. V tomto krídle je zároveň silné národno-sociálne jadro - títo ľudia sú do určitej miery xenofobickí, nacionalistickí, neveria integračným procesom - vidíme to napríklad v postoji k nemeckej otázke. Čiže tá strana nie je súrodá, a bude trvať, než sa definuje ako jednoliata sociálnodemokratická strana."
# Po voľbách pripadne veľmi dôležitá úloha Václavovi Havlovi, ktorý povedie rozhovory o vytvorení vlády. Akú stratégiu pritom zvolí?
"Cieľom rozhovorov bude vytvoriť koalíciu, ktorá by v parlamente mohla dostať dôveru. Prezident tam bude hrať veľmi dôležitú úlohu. Samozrejme, nebude ignorovať výsledky volieb a začne vyjednávať s predsedom tej najsilnejšej politickej strany. Pravdepodobne bude jej líder požiadaný o zostavenie vlády. Otázkou je, či sa to tomuto lídrovi v tej volebnej aritmetike podarí. Myslím si, že rokovania budú veľmi delikátne a veľmi zložité."
# Mohol by byť zostavením vlády poverený niekto iný ako predseda víťaznej politickej strany?
"Ak by sa napríklad sociálni demokrati dali do koalície s nejakými ďalšími stranami, a tieto tri strany by sa dohodli, že predsedom vlády bude šéf jednej z menších strán, prezident to bude rešpektovať. Ťažko si viem predstaviť, že by on sám niekoho automaticky vymenoval."
# Neobávate sa o osud KDU- -ČSL, ktorej preferencie v poslednom čase povážlivo klesli?
"Hrá a bude hrať dôležitú úlohu v českej politike. Je to stredová strana, ktorá sa za určitých okolností môže pripojiť tak k pravicovej koalícii, ako aj k ľavicovej. Myslím si, že ideologicky by to bolo možné, lebo tá strana je akoby rozkročená nad stredom. Bude samozrejme záležať na jej sile. Tradičných 8-9 percent nebude pri súčasnej volebnej aritmetike stačiť na sformovanie väčšinovej vlády s jednou stranou, musela by to byť trojčlenná koalícia. Takže tam budú zrejme ďalšie politické faktory."
# Viete si predstaviť koalíciu ČSSD-DŽJ za tichej podpory komunistov, o ktorej sa tu veľa hovorí? Mala by vôbec šancu?
"Myslím si, že akýkoľvek náznak takejto koalície vytvára u komentátorov, ale aj u stredovo zameraných voličov akúsi hrozbu. Myslím, že na toto musí byť sociálna demokracia veľmi opatrná. V strane by vzniklo veľké napätie. Aby som odpovedal priamo, ja si nemyslím, že by to bolo možné. Účelová podpora pri niektorých zákonoch by bola možná, ale systematická - to by bola vec, ktorá by sociálnu demokraciu rozštiepila. Neviem si predstaviť, že ľudia ako Petra Buzková alebo Stanislav Gross by sa s týmto zmierili, lebo vedia, že by to pre sociálnu demokraciu bola cesta do politického hrobu. Myslím si, že je pre nich jediné logické riešenie získať na svoju stranu KDU-ČSL, a usilovať sa o tichú podporu napríklad Únie slobody."
# Slovensko má svoj škandál s predvolebným podplácaním novinárov, ako hodnotíte pôsobenie médií v ČR?
"Myslím si, že hrajú dvojakú úlohu: Po prvé, čiastočne dospeli, a myslím si, že sú na tom lepšie, než povedzme pred piatimi rokmi, keď sa mnoho novinárov považovalo skôr za politických aktivistov rôznych strán. Bolo to také zväzácke nadšenie, hlavne pre pravicové strany. Potom došlo k vytriezveniu. Avšak myslím si, že mnoho novinárov a komentátorov ešte stále mieša komentovanie a novinársku prácu s politickým aktivizmom. Buď sa pre nejakú stranu nadchnú, alebo si vezmú za úlohu zničiť ju. Vidíme napríklad tie série článkov o Dôchodcoch za životné istoty, ktoré sú v kritike možno oprávnené, ale nie sú analytické. Už sa natoľko neboja, čo ukazujú aj posledné škandály, a politikom sa natoľko nedarí zametať veci pod stôl. Čo mne osobne prekáža, je skutočnosť, že si novinári niekedy témy akoby vytvárali: do obehu pustia akúsi polokačicu, k tej sa začnú vyjadrovať politici, z toho je akýsi politický konflikt so zápletkou, tá vec začína žiť svojím vlastným životom."
# Myslíte si, že výsledky volieb v ČR prinesú nejaký posun v česko-slovenských vzťahov? Alebo pre nich bude dôležitý skôr výsledok volieb na Slovensku?
"Akýkoľvek posun v česko-slovenských vzťahoch bude viac závisieť od výsledkov volieb na Slovensku ako v ČR. Nedomnievam sa, že tu u nás sú strany, ktoré by sa nejako bránili lepším vzťahom so Slovenskom. Dokonca ani strany extrémistické, ktoré inak nemajú radi Nemecko či celú Európu. Myslím si, že je to skôr otázka komunikácie. Ak bude po voľbách na Slovensku znovu pri moci Vladimír Mečiar, bude komunikácia aj naďalej obtiažna."
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
