Kubánske poštové úrady zažívajú v týchto dňoch masové obliehanie. Tisícky občanov chcú totiž čo možno najrýchlejšie odoslať list, ktorého adresáta majú - aspoň tí z hlavného mesta - hneď za rohom: zastupiteľstvo USA v Havane. Žiadosť poslaná poštou je Američanmi predpísaný postup, ako sa zúčastniť tohtoročného zlosovania vstupných víz do "zasľúbenej zeme" na druhom brehu Floridského prielivu.
Vo "vízovej lotérii" ide približne o 13 000 vytúžených dokumentov. Uchádzať sa o ne bude približne 500 000 ľudí, čo zodpovedá necelým piatim percentám obyvateľstva ostrova. Hospodárska núdza a beznádejnosť nútia stále viac Kubáncov hľadať šťastie v cudzine. Útek je ale stále ťažší: ak do roku 1994 ešte USA nechávali každého utečenca, ktorý dosiahol ich pobrežie na člne, vstúpiť do krajiny, tak v súčasnosti už odosielajú týchto "balseros" (prievozníkov) naspäť na Kubu. Keď totiž kubánsky prezident Fidel Castro v roku 1994 na krátky čas zmiernil kontroly a zdvihol tak stavidlá prúdu desaťtisícov utečencov na najrôznejších plavidlách, uzavreli Washington a Havana dohodu. Kuba sa zaviazala svojich utečencov zastavovať už doma, zatiaľ čo USA udeľujú ročne 20 000 vstupných víz a zadržaných utečencov vracajú. Časť víz sa pritom od roku 1995 losuje.
V tomto roku sa čoraz viac zreteľnejšie prejavuje, že sa Kuba nedokáže vymaniť z hospodárskej krízy, do ktorej upadla po zastavení sovietskej podpory na začiatku tohto desaťročia. Polícia a tajná služba sú na Kube stále všadeprítomné, no násilná kriminalita na ostrove aj tak výrazne vzrástla. Prejavy spoločenského rozkladu sa objavujú aj v iných oblastiach. Kubánski študenti sa už napríklad nechcú učiť, pretože vidia, že inžinieri a lekári platení v domácej mene zarábajú v ich krajine menej ako pouliční predavači a prostitútky, ktorí inkasujú v dolároch. Mnohí starší Kubánci sa už obávajú, že ostrov v tomto roku zažije dvojnásobne horúce leto. Frustrovaná mládež by si mohla počas prázdnin vybiť svoju nespokojnosť v pouličných protestoch, ako sa to už raz stalo v auguste 1994. "Najskôr Suharto, potom Castro?" napísal nedávno britský časopis The Economist v náražke na májový pád Castrovho indonézskeho kolegu. Prinajmenej v radoch tých, ktorí vyjdú vo vízovej lotérii naprázdno, potenciál nespokojnosti a nepokoje pretrvajú.
