J. Želibský). Od roku 1990 pedagogicky pôsobí na VŠVU v Bratislave - oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Má za sebou niekoľko desiatok samostatných a niekoľko stovák kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí v prestížnych výstavných sieňach. Na stovky sa počíta aj množstvo ním ilustrovaných kníh prevažne pre deti, ktoré od 90. rokov pochádzajú takmer výlučne zo zahraničnej produkcie. Z viacerých významných medzinárodných ocenení spomeňme aspoň: Grand Prix BIB (1983), Zlaté jablká BIB (1973, 1975), Plaketa BIB (1993), Cena Hansa Christiana Andersena - najprestížnejšia svetová cena na poli detskej ilustrácie (1988), ako aj množstvo ocenení v súťaži o najkrajšie knihy v Nemecku i Rakúsku a podobne.

Banskobystrická Štátna galéria prezentuje až do 12. júla výstavu Svet Dušana Kállaya. Expozícia v koncepcii F. Krišku bola minulý rok premiérovaná v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci a jej reinštalácia v B. Bystrici len v malej zmene ponúka transparentný obraz o maliarskom, grafickom a ilustrátorskom svete výraznej osobnosti súčasného slovenského výtvarného umenia. Je to svet, ktorý pohladí, ale aj svet, ktorý znepokojí. V každom prípade svet podľa Dušana Kállaya nikoho nenechá ľahostajným. Zajtra oslavuje tento veľký ctiteľ "života na plné dúšky" svoju päťdesiatku.

# Vyvoláva medzník jubilea aj pocit retrospektívy, alebo ide len o jeden z mnohých dní?

"Svoju päťdesiatku vnímam cez svoje retrospektívne výstavy, ktoré by mali vyvrcholiť budúci rok v Turčianskej galérii v Martine. Je to tiež obraz toho, že narodeniny by sa nemali oslavovať v jeden deň. Pre výtvarníka nie sú dôležité narodeniny, ale dielo, ktoré vytvoril. Našimi narodeninami sú výstavy."

# Ako teda vyzerá rekapitulácia narodenín vašej tvorby? S čím ste v nej spokojný viac, s čím menej?

"S niečím som spokojný, s mnohým zase nie... Takmer nikdy vopred neviem, ako sa mi veci podaria. Akonáhle však uvidím odtlačok listu s veľkým O, tak aj najbližších dvadsať rokov viem, že to bola kvalitná vec, ktorá mala v mojej tvorbe zvlášť význam."

# Koľko bolo takých odtlačkov, pri ktorých máte zadosťučinenie, že ste do nich dali všetko?

"Keď človek robí tento druh činnosti, nezaoberá sa tým, že niečo musí odovzdať a že sa všetko musí podariť. Skôr je dôležité, či sa so svojou výpoveďou stotožní. Nedá sa to však naprogramovať, pretože často ide o náhodu. Kedysi začiatkom 80. rokov som namaľoval obraz Ikara, ktorý nikomu nepredám. Venoval som ho mojej manželke. Nemyslím si, že by to bolo veľdielo, ale je to jeden z obrázkov, ktorý pre mňa čosi znamená."

# Boli vo vašej tvorbe situácie, keď ste sa ocitli v slepej uličke?

"Myslím, že omylov bolo veľa. Niektoré som robil vedome, na iné som prišiel neskôr. Ostatne, omyly patria prirodzene k zákonitostiam tvorby."

# Mali ste z týchto omylov depresie či tvorivé krízy? Ako ste sa z nich dostávali?

"Namiesto lieku na depresiu mám formulku: keď ma niečo nebaví, treba si sadnúť k stolu a robiť. Často sa mi napríklad stane, že keď začínam ilustrovať knihu, tak sa mi text páči, avšak neskôr príde útlm. Je to prirodzené, lebo nie všade je literárny celok inšpiratívny. Nie každý text je Alica v krajine zázrakov, ale ak takýto útlm príde, potom sa riadim spomenutou formulkou."

# Ako sa dostávate do sveta literárnych textov? Zaujmú vás momenty jednotlivých príbehov, alebo dôkladnejšie študujete pozadie obdobia, v ktorom autor žil, alebo v ktorom sa odohráva príbeh?

"Nerád ilustrujem veci od žijúcich autorov, lebo o nich viem málo a navyše - majú vlastný vkus. A to je pre ilustrátora istá brzda. Napríklad Oscara Wilda alebo Andersena nemôžete ilustrovať bez toho, aby ste nevedeli o ňom niekedy aj banálne historky, ktoré sú potrebné na vykreslenie jeho tvorby."

# Ako to bolo napríklad s vašou interpretáciou Shakespeara, od ktorého ste pre zahraničné vydavateľstvá ilustrovali Kupca benátskeho a Sen noci svätojánskej?

"Pri týchto knihách som si veľmi pozorne preštudoval celý jeho život a dobu, v ktorej žil. Na druhej strane je otázne, či si na základe tohto štúdia treba pri ilustráciách všímať krajky alebo vysoké goliere na kostýmoch dvoranov kráľovnej Alžbety. Chcel som si vytvoriť môjho Shakespeara. Napríklad Kupca benátskeho som si trochu spojil s Tizianom, Raffaelom a vôbec s renesanciou, ktorú Shakespeare možno ani nepoznal v tej podobe, ako ju poznáme dnes. Domnievam sa, že dobový obraz nemusí byť kompletný, pretože aj my poznáme len zlomky toho, čo sa vtedy dialo. V Sne noci svätojánskej vystupujú rôzni lesní škriatkovia, ktorí k príslušnej mytológii vôbec nepatria. Už aj sám Shakespeare teda poprel zobrazovanú dobu a vložil do nej vlastné reálie a mýty. On mi teda uvoľnil fantáziu a umožnil vytvoriť si vlastnú predstavu."

# Do akej miery vám uvoľňuje výtvarnú fantáziu ovládanie klasických grafických techník? Má v presile iných aktuálnych výtvarných tendencií remeselná stránka ešte svoje opodstatnenie?

"Dnes sa často diskutuje o tom, či grafika pripúšťa možnosti rozletu, ktorý prinášajú súčasné tendencie moderného umenia, či dokáže reagovať napríklad na inštalácie, performance a podobne. Neviem. Pri grafike sa všetko začína a končí pri tlačiarenskom lise. Jej možnosti však nie sú obmedzené. Na druhej strane je problematické urobiť z grafiky niečo, čo grafikou už v skutočnosti nie je. Problém je možno v názvosloví a v stanovení kritérií hraníc, čo grafika je a čo nie je."

# Ako by ste charakterizovali slovenskú grafiku? Čím to je, že Hložníkovi i Brunovského žiaci stále spoluurčujú vývoj európskej grafiky a získavajú v zahraničí ocenenia?

"Priorita slovenskej grafiky bola v ovládaní remesla. Samozrejme, remeslo nie je samoúčelné. Ten, kto ovláda remeslo, nemusí urobiť dobrú grafiku. Na druhej strane, dobré remeslo je istým spôsobom v týchto kultúrnych súradniciach nutnosťou pre to, aby sa grafika mohla vyvíjať podľa autentického autorského videnia."

# Už osem rokov pôsobíte ako profesor na katedre grafiky na Vysokej škole výtvarných umení. Akým smerom orientujete vašu pedagogickú činnosť vo vzťahu k študentom? Ako zaručujete, aby sa z nich nestali napodobňovatelia svojho profesora?

"Každý študent prichádzajúci na moje oddelenie je iný. Vždy si dávam úlohu vytušiť, čo je jeho vlastná orientácia, k čomu inklinuje, aký je jeho obraz. Ak sa mi to podarí, potom sa mu snažím podať pomocnú ruku v jeho vývine a poskytnúť mu čo najviac informácií. Samozrejme, všeobecné znaky remesla musí každý z nich zvládnuť. Nechcem vychovávať odborníkov len na niečo. Chcem, aby boli všestranní a na druhej strane, aby sa naučili myslieť v umení. Práve tento týždeň moji študenti promovali. Napriek tomu, že všetci pracovali v jednom ateliéri, pod jedným vplyvom, každý je svojský a zaujímavý. Tak, ako nemajú vzájomne nič spoločné, rovnako nemajú nič spoločné ani s mojou tvorbou. Čo však je nepochybne spoločné, to je náš vzájomný vzťah, úcta k práci, svedomitosť a snaha pravdivo tvoriť."

# Čo momentálne pripravujete?

"Po mojom dlhom mlčaní na slovenskom knižnom trhu sa pripravuje vydanie mojej knižočky, ktorú som robil pre Japonsko, a teraz by mala byť vydaná aj v slovenčine. Nechcem to však zakríknuť - dúfam, že sa to podarí. Momentálne pracujem na knihe R. Ungera Malý zelený domček. Pre pražský Albatros pripravujem zborník svetových rozprávok Strom pohádek a v prípravnom štádiu je práca na knižke Žabací koncert pre japonské deti. V najbližšom čase mám cestovať do Tokia, kde budem v Itabashi Art Museum

viesť letný ateliér pre ilustrátorov. Nakoniec, o pár dní budem otvárať spolu s manželkou malú výstavu v bratislavskom hoteli Perugia."

# Dá sa to vôbec stihnúť?

"Každý si myslí, že pracujem aspoň dvadsať hodín denne. Nie je to celkom pravda. Veľa času premrhám, o čom svedčia aj moje problémy s termínmi odovzdania kníh. Som však proti tomu, aby ilustrátora viazal termín. Kniha, to nie je len mechanická výroba, ale aj prežitie a naštudovanie patričných vecí. A na to všetko je potrebný čas. Som rád, že moji zahraniční vydavatelia tieto okolnosti akceptujú."

# Aké máte priania do najbližšej päťdesiatky?

"Momentálne túžim viac sa venovať voľnej tvorbe. Aby som bol však úprimný, vždy túžim po veciach, ktoré práve nemám. Možno, že keby som robil voľnú tvorbu, chcel by som ilustrovať. Je to preto, že všetko, čo robím, robím rád a nerobím rozdiel, či tlačím grafiku, maľujem obraz alebo ilustrujem knihu. V tejto orientácii by som chcel vydržať aj do najbližšej päťdesiatky."

Autor: Ľudo Petránsky Ml.