Ak chceme hovoriť o odboroch a SDK, musíme si zároveň položiť aj otázku, aké budú mať postavenie odbory v našej spoločnosti. Je jasné, že odpovedať na tieto otázky je veľmi ťažké, že jednoznačné a priame formulovanie stanovísk závisí od mnohých faktorov, pretože vidinu rýchlej hospodárskej prosperity vystriedala na Slovensku realita sociálnej, morálnej a ekonomickej krízy. Jej hlavné korene vidíme v chýbajúcej rozvojovej stratégii, v nekoncepčnosti a neschopnosti výkonnej moci, nedôvere, netolerancii a ľahostajnosti voči osudu iných. Prehlbuje sa hospodárska a sociálna diferenciácia, vzniká úzka skupina bohatých a veľká skupina postihnutých a sklamaných.
Veľmi zložitá situácia vzniká aj v odboroch. Prebiehajúca transformácia, ako aj ospevovaný hospodársky zázrak výrazne zmenil rovnováhu síl medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Dnes sa naši zamestnanci ďaleko viac obávajú straty zamestnania ako zníženia reálnej mzdy.
Ako teda ďalej v odboroch? Venovať sa iba odborárskej práci, teda kolektívnemu vyjednávaniu na úrovni podnikov, rezortov až po generálnu dohodu? Pritom sa vyhýbať spolupráci s politickými stranami z obavy, že odbory budú zo strany vlády obviňované z politikárčenia? Aj to je cesta, odbory po roku 1989 si ju odskúšali. Ako bývalý predseda OZ KOVO som presvedčený, že takáto cesta môže mať len dočasný úspech, že zbavuje odbory možnosti účinne ovplyvňovať legislatívny proces, pretože nemajú v parlamente vyprofilovaných spojencov, o ktorých sa môžu pri presadzovaní záujmov zamestnancov oprieť. Ak hovoríme o vyprofilovaných spojencoch, myslíme to obojstranne. Takmer všetci poznáme, v čom spočíva sila rakúskych, švédskych, nemeckých a ďalších odborových centrál. Ich sila je v tom, že odbory sa v týchto krajinách opierajú o silné, väčšinou sociálnodemokratické strany, ktoré sú zasa silné tým, že ich podporujú silné odbory. Pritom obe strany zostávajú nezávislými partnermi - nie sú to v žiadnom prípade stranícke odbory, ako sme ich poznali u nás pred rokom 1989. Pochopiteľne, situácia v zahraničí nemusí byť návodom na uplatňovanie na Slovensku. V našich podmienkach zatiaľ možno ťažko očakávať príklon odborov k jednej politickej strane, zvlášť v neštandardnej politickej situácii, v ktorej sme svedkami nerešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, porušovania zákonov a udeľovania amnestií tým, ktorí konali v rozpore so zákonom.
Základné problémy Slovenska vyplývajú z charakteru uplatňovania politickej moci. Je tu charizmatická osobnosť Vladimíra Mečiara a ním pevne ovládaného HZDS, ktoré sa nehlási ani k pravici, ani k ľavici, ale ktoré cieľavedome buduje na Slovensku úzku skupinu buržoáznej oligarchie na úkor väčšiny občanov. Toto hnutie má základný cieľ - udržať sa pri moci. Šliape po morálke a slušnosti a demagogicky, s použitím nacionalizmu pomerne úspešne stále ovláda značnú časť voličov práve z radov sociálne najslabších skupín občanov, ktorí najviac doplatili na spôsob vládnutia súčasnej koalície. V týchto podmienkach, po vládou zmarenom referende, vzniklo zoskupenie piatich politických strán SDK, ktorej súčasťou sú KDH, DU, DS, SDSS a SZS. SDK nevznikla na presadzovanie pravicových, ľavicových, liberálnych či konzervatívnych princípov, ale len a len na presadzovanie princípov demokratických. SDSS ako ľavicová strana sa to nebojí priznať, pretože dnešný režim zahnal Slovensko späť na čiaru totalitného vládnutia jednej strany. Dnes je tu čas, aby sme znovu začali ťažkú a namáhavú cestu k demokracii, nie je čas na lavírovanie.
SDK je presvedčená, že odbory ako najmohutnejšie občianske združenie, ktoré zákonne obhajuje záujmy zamestnancov, musia mať vytvorené legislatívno-právne a organizačné podmienky na ovplyvňovanie veci verejných. Považuje za účelné, aby tripartizmus ako forma sociálneho dialógu bol zakotvený v Ústave SR. Z týchto dôvodov bude postupovať pri prijímaní účelného modelu tripartity tak, aby tento umožnil efektívne riešiť rozhodujúce problémy, ovplyvňujúce udržanie a stabilitu sociálneho zmieru. K vzťahom medzi odbormi a SDK si uvedomujeme, že na Slovensku sú odlišné podmienky na spoluprácu, ako sú vo vyspelých demokraciách. Chápeme preto aj zdržanlivosť pri rozvíjaní vzťahov odborov k politickým stranám. Otvorene hovoríme, že nám záleží na skutočne rovnocennom partnerstve. Náš program a naše ciele nie sú v rozpore. Aj my chceme, práve tak ako odbory, aby Slovensko nastúpilo cestu k modernej pluralitnej demokratickej spoločnosti, v ktorej budú rešpektované základné občianske, ľudské a odborárske práva. SDK chce doviesť úroveň spolupráce na takú úroveň, ktorá bude pomáhať odborom riešiť aj také zložité otázky, akými sú:
- diskriminácia členov odborov,
- riešenie regionálnych problémov nezamestnanosti,
- ochrana zákonnosti a demokracie,
- príprava nových zákonov,
- ochrana žien a mladistvých,
ale aj ďalšie otázky, s ktorými sa odbory stretávajú každodenne. Dnes je už jasné, že odbory nemôžu zostať mimo politiky, pretože ju robia svojou každodennou činnosťou. Nemôžu byť pasívne ani k tzv. veľkej politike, a teda ani k politickým stranám. V súčasnosti sa pokúšame, Slovenská demokratická koalícia a odbory, o dialóg. Považujeme to za začiatok, ktorý môže byť v budúcich rokoch dobrým východiskom vzájomnej spolupráce. Vôbec to nemusí znamenať, že členovia odborov budú súčasne členmi politických strán - pretože politické zmýšľanie každého občana musí zostať slobodné a nezávislé. Hovorí sa, že odbory na Slovensku hľadajú svoju tvár. Pravda je taká, že svoju tvár hľadajú aj politické strany. Hľadajme túto tvár spoločne.
Autor: Jozef Krumpolec, podpredseda SDSS
