Bulharsko si väčšina z nás spája s Čiernym morom, ktoré sa v 70. a 80. rokoch stalo šablónovitou predlohou masových predstáv o dovolenke. Po prudkom úbytku turistov na začiatku 90. rokov začalo Bulharsko po niekoľkých rokoch opäť bojovať o niekdajšie pozície frekventovanej dovolenkovej krajiny. Pozvoľna sa mu to darí - aj preto, že prehodnocuje svoje kritériá na kvalitu služieb (z minulosti vieme, že to nebývalo silnou stránkou Bulharov), aj preto, že čoraz viac turistov objavuje túto balkánsku krajinu prostredníctvom jej histórie a nespočetných pamiatok. Juhovýchodne od hlavného mesta Sofie leží Plovdiv, príťažlivý vďaka krivolakým uličkám starého mesta, ale aj vďaka zachovanému rímskemu amfiteátru. Táto majestátna stavba dodnes slúži svojmu účelu, keď uprostred jeho múrov ožívajú každé leto dramatické, hudobné i operné diela. Pokiaľ ide o samotné hlavné mesto, Sofia sa ním stala až v roku 1912 - po tom, ako sa krajina oslobodila od tureckej nadvlády. Jedinou budovou, ktorá sa v Sofii zachovala po vtedajších rušných časoch neporušená, bola turecká mešita v centre. S dávnou bulharskou históriou je však zviazané najmä prvé hlavné mesto krajiny Pliska (u nás dobre známe predovšetkým v spojitosti s chýrnym koňakom, ktorý sa tu vyrába). Postavenie metropoly mala Pliska v 10. - 11. storočí, teda v období, ktoré vošlo do dejín ako zlatý vek bulharského písomníctva. Naživo možno stretnúť históriu nielen v jej uliciach, ale aj v pobrežných rybárskych mestečkách, spomedzi ktorých sú azda najznámejšie Sozopol a Nesebar. Obidve založili pred viac ako dvoma tisíckami rokov grécki námorníci. Za tunajšími pamiatkami z helénskej, ako aj z neskorších epoch prichádzajú davy turistov. V Sozopole dodnes žije významná grécka komunita. Ak budete mať šťastie, začujete v ich podaní aj archaickú gréčtinu, ktorú si zachovali do dnešných čias...