úskaliami. Veľmi rýchlo však nadšenie začalo opadávať. V rušnom, ligotavom a zaujímavom svete si viacerí z nás uvedomili, že na dovolenku vo vysnívaných a chýrnych letoviskách je ich peňaženka akosi tenká. Azda aj to je dôvod, prečo po niekoľkých rokoch útlmu znovu ožíva záujem o pobrežie Čierneho mora. V osemdesiatych rokoch vítalo Bulharsko - predovšetkým na morskom pobreží - vyše 2,5 milióna rekreantov. Z toho viac ako 350 tisíc ich pravidelne prichádzalo z bývalého Československa. Takže návraty do tejto krajiny znamenajú pre niektorých obnovenie spomienok, pre mladších je to zas objavovanie nových kútov Európy. Pritom za stravu dá rekreant v Bulharsku vo všeobecnosti menej ako na Slovensku, s výnimkou väčších hotelových stredísk, kde sa ceny približne vyrovnajú tým našim. Aj vďaka tomu pobyt v Bulharsku vychádza lacnejšie ako podobná ponuka v mnohých iných krajinách.
Bulharsko má čo turistovi ponúknuť. Návštevníci si vždy pochvaľovali široké pásy piesočnatých pláží takmer po celom bulharskom pobreží Čierneho mora, výhodný prístup k moru, ktorý zvládnu aj menšie detičky, príjemné podnebie s veľkým počtom slnečných dní. Ľudia, žijúci pri pobreží, si uvedomujú tieto prednosti a aj v rokoch hlbokého útlmu cestovného ruchu počas niekoľkých predchádzajúcich rokov sa cieľavedome pripravovali na nový turistický boom. V presvedčení, že nebudú musieť naň veľmi dlho čakať, začali budovať nové penzióny, vilky, rekonštruovať a modernizovať svoje domy. K mnohým z nich namiesto malých záhradiek pribudli útulné domáce jedálne či kaviarničky. To vyriešilo jeden z problémov, ktorý predtým často znepríjemňoval pobyt návštevníkom bulharského pobrežia - nedostatok reštauračných zariadení, v dôsledku čoho bolo treba na jedlo dlho čakať a strácať tak drahocenný dovolenkový čas.
V marci tohto roku v Bulharsku zverejnili aj zoznam prvých 26 hotelov a šiestich reštauračných zariadení určených na privatizáciu v prvom kole. To bol začiatok privatizačnej vlny, ktorá sa postupne rozširuje i na turistické zariadenia v ďalších populárnych rekreačných strediskách. Zámerom novej vlády vôbec je vybudovať cestovný ruch ako jedno zo základných odvetví bulharskej ekonomiky. Správnosť tejto orientácie potvrdzuje jednak záujem množstva zahraničných firiem o možnosti vstupu do jeho budovania, jednak to, že v posledných dvoch rokoch sa začali do Bulharska vracať tradiční návštevníci z Česka, Nemecka, Ruska, Poľska, Maďarska či Slovenska. Zvyšuje sa však aj počet hostí napríklad z Anglicka (vlani ich prišlo zhruba 50 tisíc, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 17 percent) alebo zo škandinávskych štátov.
Pravda, zatiaľ prevažuje záujem o more. Menej známe zatiaľ zostávajú pre cudzincov krásne pohoria, ktoré v lete poskytujú možnosti horských prechodov miestami takmer nedotknutej prírody, v zime lyžovanie v dobre vybudovaných strediskách. Nedostatočne využité pre turistiku zostáva i ostatné vnútrozemie, hoci skrýva veľa kultúrnych a iných pamiatok z čias rímskych, byzantských či z vyše 1300-ročnej histórie bulharského štátu. Preto aj niektoré cestovné kancelárie začínajú organizovať počas pobytu pri mori i výlety do zaujímavých miest a zákutí Bulharska, ktoré spríjemnia a spestria dovolenkový program.
Autor: LORA DOBRUCKÁ
