lietadiel NATO uskutočnilo výstražný prelet nad územím Macedónska a Albánska. Západ demonštroval, že je pripravený použiť aj silu. To je však zrejme všetko, čo môže NATO v týchto dňoch pre kosovských Albáncov urobiť. Medzinárodnej vojenskej akcii by mala predchádzať príslušná rezolúcia, resp. mandát Bezpečnostnej rady OSN. Táto rada má päť členov - USA, Francúzsko, Britániu, Nemecko, Rusko a Čínu. Posledné dva štáty však takýto mandát pre vojská NATO nikdy neschvália. Záujmom je nedovoliť expandujúcemu novému NATO, aby sa presadilo ako svetová autorita, hoci aj v ušľachtilej úlohe mierotvorcu. Zhoda však chýba i vo vnútri aliancie. Kosovský problém prišiel po Bosne a pred vyvrcholením boja o novú doktrínu NATO, ktorá by mohla premeniť spoločenstvo brániace bezprostredné záujmy skupiny štátov na, zjednodušene povedané, "svetového policajta". Táto predstava je blízka Washingtonu, a aj európska "jednotka" - Nemecko by v naliehavom prípade zrejme konalo i bez požehnania Bezpečnostnej rady.
Čo teda urobí NATO v Kosove? Kosovo je preň oživeným prízrakom Bosny - pripomína ťažký politický i morálny debakel, ktorý tu medzinárodné spoločenstvo utrpelo. V Bosne sa nakoniec presadila razantná ruka USA, ktorá použila alianciu ako svoj vojenský nástroj. Letecké útoky na pozície bosnianskych Srbov aspoň v poslednej fáze vojny prispeli k jej ukončenie daytonskou mierovou dohodou. Bosna je dnes jedným z argumentov USA za pritvrdenie doktríny NATO tak, aby aliancia dokázala plniť aj úlohy mierotvorcu, vysielať do krízových oblastí vojenské kontingenty a, ako povedala v nedeľu šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová, pôsobiť proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Znamená to veľa - "upozadenie" úlohy OSN ako mierotvorcu (možno povedať, že jej "modré prilby" v Bosne zlyhali). Tento problém však bude ešte predmetom širokých diskusií, kým v Kosove ide o každý deň. Západ už vyčerpal všetky recepty, okrem jedného, ktorý sa minule osvedčil. Čo urobí NATO v Kosove?
