ktoré sa zákonite musia odraziť na výkonoch a celkovom vyčerpaní. Veď nech si len skúsi každý predstaviť, ako by sa cítil, keby ho niekto za noc trikrát prebudil povedzme na 30 minút. Samozrejme, z hlbokého spánku do stavu absolútneho prebudenia. Cez deň v práci budete mať potom obdobný pocit ako lekár po priemernej ústavnej pohotovostnej službe. Podľa podpredsedu Lekárskeho odborového združenia MUDr. M. Kollára, ktorý je gynekológom-pôrodníkom, počas služby napríklad na traumatológii, v pôrodnici, o ďalšom osude úrazu, tehotnej rozhodujú neraz nielen sekundy, vedomosti, ale hlavne maximálne nasadenie tímu lekárov.

Koreň celého problému teda spočíva v tom, že v súčasnosti, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, by lekári v nemocniciach bez služieb neboli schopní uživiť svoje rodiny. Možno sa spýtate, prečo. Pri priemernom plate lekára 10 900 Sk hrubého si pri minimálne 20-percentnej dani môžete vyrátať, koľko je to mesačne netto. A to je plat lekára po absolvovaní 6-ročného vysokoškolského štúdia, po absolvovaní všetkých atestačných skúšok a s viac ako 10-ročnou praxou. Ak lekár chce, aby jeho deti mali čo jesť, v čom chodiť a mal kde bývať, zabezpečiť si aspoň aký-taký životný štandard, ostáva mu jediné. Slúžiť, slúžiť a slúžiť. Nepozerať sa na to, ako často je preč od rodiny a ako je permanentne vyčerpaný. Ale človek, keď je situáciou pritlačený, zvykne si na všetko. Musíme však týchto ľudí vystavovať týmto situáciám, keď pri ich chronickom vyčerpaní môžu na to v konečnom dôsledku doplatiť v rozhodujúcej chvíli samotní pacienti?

Autor: Andrea Kadnárová