BRATISLAVA (SME - and) - Zmysel života je v tom, že Boh nás stvoril, a preto je povinnosťou udržiavať zdravie a život. Týmito slovami otvoril rabín Baruch Myers v nedeľu popoludní seminár, ktorý pripravil Inštitút judaistiky UK v Bratislave s názvom Začiatok života a jeho koniec s podtitulom Moderná bioetika a halacha. Eutanázia (z gréckeho eu-dobrý a tanatos-smrť) je chápaná vo viacerých významoch, od humánnej starostlivosti o zomierajúcich až po aktívnu smrť. "Treba sa však zamyslieť nad tým, kde sú hranice," zdôraznil vo svojom príspevku na tému Eutanázia ako morálno-etický problém v dejinách 20. storočia lekár a kňaz Aurel Štefko z Ústavu medicínskej etiky a bioetiky. Dodal, že Európsky parlament má vo svojich vyhláseniach prvky, ktoré smerujú k povoleniu eutanázie. Napríklad každý má právo na dôstojný život a smrť, deti by mali byť chránené pred stresom z neriešiteľných situácií a podobne. "V týchto odporúčaniach je skrytá pasívna eutanázia. Treba hľadať paralely v histórii, príkladom je rasová hygiena v Nemecku. Hitlerov detský program eutanázie má na svedomí vyše 5000 zdravotne postihnutých detí. Eutanázia dospelých sa dotkla v roku 1941 vyše 70 000 mentálne postihnutých a omnoho viac ľudí aj neskôr, po tom, čo na nátlak cirkvi toto zabíjanie zastavili," povedal A. Štefko. Dožadovať sa eutanázie nie je, podľa niektorých psychológov, vôľou zomrieť, ale žiadosťou o pomoc. "Človek chce byť ako Boh, no Bohom sa nestáva, len odhaľuje nahotu svojej úbohosti," uzavrel A. Štefko. Denník SME sa spýtal na názor predstaviteľa židovskej obce známeho slovenského neurológa prof. MUDr. Pavla Traubnera. "Ak raz niekto dostal život do daru, či už od Boha alebo od rodičov, my nemáme právo pasívnej ani aktívnej eutanázie. Domnievam sa, že ani pre tých trpiacich, ktorí veľakrát nevidia iné východisko a kvalita ich života je veľmi zlá, nie je eutanázia vhodným riešením. Nikdy nevieme, kedy sa môže objaviť nový liek alebo spôsob, ktorý im kvalitu života zlepší a pomôže."
Autor: SME - and
