h zločincov, genocídy a zločinov proti ľudskosti. Účastníci konferencie, medzi ktorými je aj delegácia Slovenskej republiky, by spolu so zástupcami asi 200 humanitárnych organizácií mali stanoviť právomoci súdu a pomer jeho závislosti od Bezpečnostnej rady OSN. Za predsedu konferencie by mal byť zvolený predstaviteľ domáceho Talianska - profesor Giovanni Conso, bývalý minister spravodlivosti a bývalý predseda Ústavného súdu Talianskej republiky. O funkciu jedného z podpredsedov konferencie sa uchádza aj slovenský predstaviteľ Peter Tomka, ktorý bol aj podpredsedom prípravného výboru pre Medzinárodný trestný súd. Tomka zastupoval Slovenskú republiku v súdnom spore o Vodné dielo Gabčíkovo. V otázkach právomocí súdu a pomeru jeho závislosti od Bezpečnostnej rady OSN sa názory na prípadný ICC značne rozchádzajú a možno ich zhrnúť v zásade do troch skupín. Asi 50 krajín, medzi nimi väčšina členov Európskej únie, ďalej Kanada a Južná Afrika, chcú súd so silnými právomocami a značnou nezávislosťou od BR OSN.
Oponenti v tom ale vidia snahu odsunúť OSN bokom a taktiež poukazujú na obtiažnosť presadiť uznesenie takého "na nikom nezávislého" súdu do života. Menšia, ale vplyvnejšia skupina, ktorá zahŕňa USA, Francúzsko, Rusko a Čínu, teda stálych členov BR, žiada, aby mandát súdu vychádzal práve od BR OSN a bez jej uznesenia neotváral ICC žiadny proces. Nebezpečenstvo tohto variantu vidia oponenti v možnom úplnom paralyzovaní súdu, pretože ktorýkoľvek zo stálych členov by mohol svojím vetom zabrániť procesu nad ktorýmkoľvek zo svojich spojencov alebo chránencov. Štáty, ktoré vôbec nemajú nijakého "ochrancu" medzi mocnými, totiž takmer nejestvujú a vytvorenie súdu by tak strácalo zmysel. Tretia skupina predovšetkým rozvojových krajín, do ktorej patria India, Pakistan, Irán a Irak, žiada, aby sa právomoci súdu podriaďovali národnej suverenite krajín, ktorých občania alebo skutky by mali byť súdené. Námietky oponentov k tomuto variantu sú podobného rázu ako k predchádzajúcemu, ICC by totiž mohol rokovať len vtedy, ak by na to dotyčná krajina dala súhlas. To však možno len málokedy očakávať. Myšlienka na vytvorenie ICC vznikla už po II. svetovej vojne, keď bola potreba vyrovnať sa s dosiaľ nevídanou mierou zločinov proti ľudskosti. Obnovená bola po nedávnej vojne v bývalej Juhoslávii, ktorá vyniesla na svetlo novú vlnu masového násilia a genocídy.
Autor: r