j metropoly Santiago de Chile sa objavila správa o údajnom oznámení Moskvy vláde Chile, že Mir by mohli "spustiť" nie do mora a o poldruha roka, ale už o dva mesiace a na Chile alebo susednú Argentínu. Čosi podobné tu zažili už pred dvoma rokmi, keď na Chile spadla ruská sonda neúspešne vystrelená na Mars. Riaditeľ projektu Mir Boris Sotnikov ani nemusel výslovne uviesť, že v prípade predčasného spustenia Miru do atmosféry, by si na ňom už nemohol zalietať ani slovenský, ani francúzsky kozmonaut. Astronaut Andrew Thomas, ktorého americký raketoplán Discovery dopravil po záverečnom lete k Miru späť na Zem, bol siedmy a posledný Američan na ruskej orbite. Snáď nebude aj posledným zahraničným hosťom Miru. Moskovská vláda azda predsa len zaplatí Energiji tohtoročné účty, z ktorých doteraz nevyrovnala ani jeden, a navyše vlaňajší dlh 70 miliónov USD. Keď sa tieto záležitosti vybavia priaznivo a slovenský kozmonaut sa vydá na cestu do vesmíru, polovica peňazí za túto cestu príde pre istotu z Bratislavy a v dolárovej hotovosti. Na výplatu celej sumy z deblokácie dlhu voči Slovensku sa ruská vesmírna agentúra po toľkých skúsenostiach radšej nespoľahla.
S inými príjmami Energija už nemôže veľmi rátať. Z ponúkaného prenájmu Miru za 640 miliónov USD na nakrútenie filmu na jeho palube nebude nič. Aj do konca budúceho roka je krátky čas. Vtedy stanicu už celkom iste spustia do atmosféry a bude s ňou definitívny koniec. Producenti si asi prečítali v denníku Izvestija možno prehnané tvrdenie psychológa kozmonautov Rostislava Bogdaševského: "Mir sú galeje a ľudia na ňom nevoľníci." Ale ani výstup s vlajočkou HZDS na vrchol Mount Everestu nebol prechádzkou.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
