BRATISLAVA (PRE SME - ADRIAN RAJTER) - Svoju novodobú premiéru zažije v nedeľu 21. júna o 16.00 h v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave - v pôvodnej verzii vo francúzskom jazyku - opera Fernand Cortez od talianskeho skladateľa Gaspara Spontiniho. Koncert, na ktorom budú spoluúčinkovať špičkoví francúzski speváci, Slovenský filharmonický zbor a Slovenská filharmónia pod taktovkou francúzskeho dirigenta Jeana-Paula Penina, je koprodukciou Francúzskeho inštitútu, Slovenskej filharmónie a agentúry RaRa Musica. Francúzska gramofónová spoločnosť Musidisc zrealizuje z koncertu živú nahrávku, ktorú vydá koncom roka na CD. Dielo Spontiniho, s výnimkou odborníkov, dnes sotva niekto pozná. Jeho meno je vlastne iba heslom v lexikóne, ale patril medzi ústredné osobnosti francúzskej opery prvej polovice 19. storočia. Narodil sa v roku 1774 v obci Majolati pri Ancone a po krátkom pôsobení v talianskych divadlách sa v roku 1803 presťahoval do Paríža. Čoskoro sa stal dvorným skladateľom Napoleona Bonaparta a s operou Vestálka zožal grandiózny úspech. Neskôr slávil triumfy i v Berlíne, kde ho ako prvého v dejinách vyznamenal cisár Friedrich Wilhelm III. titulom General-Musik-Direktor. Roku 1851 zomrel vo svojej rodnej obci a na jeho niekdajšiu veľkú slávu sa už nik nepamätal.

Popri Vestálke bol jeho najznámejšou opernou kreáciou práve Fernand Cortez, komponovaný na Napoleonovu objednávku. Veľkolepá premiéra sa uskutočnila 28. novembra 1809 v Paríži za prítomnosti cisára i kráľov Saska a Vestfálska. Corteza chápali súčasníci ako politické dielo: v čase jeho vzniku totiž prebiehalo dobyvačné ťaženie Francúzska proti Španielsku, ktoré sa - podľa cisárových predstáv - malo skončiť podobným nadiktovaným "bratstvom" medzi obidvoma národmi, akým sa v opere (skutočnosť bola iná) skončili boje medzi španielskym conquistadorom Fernandom Cortezom a aztéckym kráľom Montezumom. Je iróniou dejín, že práve v čase prvých predstavení sa v španielsko-francúzskych bojoch začala karta obracať v prospech Španielov, a tak niektoré pasáže opery divákov rozosmievali, keďže realita bola v príkrom protiklade s obsahom propagandistického diela. Počas predstavení dokonca dochádzalo k tumultom a po jednom z nich polícia dielo zakázala. Popri týchto zaujímavých historických súvislostiach opera zaujme dnešného poslucháča aj svojou nesporne efektnou hudbou. V diele sa striedajú pompézne patriotické zbory, romantické ľúbostné duetá i melodické árie.

Autor: ADRIAN RAJTER