, na ktorom by sa mohol hrať tenisový Wimbledon, sa v sobotu o 16.32 išlo zrútiť preplnené hľadisko so štvornásobnou kapacitou. Vyše dvetisíc brazílskych fanúšikov konečne vykypelo kolektívnym šťastím. Z pralesa kamier a mikrofónov sa vláčne predrali milované kakaové stehná. Zababušení v modrých šušťákoch Nike zožali prvé ovácie dlháni Baiano (193 cm) a náhradný brankár Dida (195). Posledný sa z novinárskeho koridoru vyslobodil Ronaldo. Napodiv strpel ešte aj diktafón SME. Anglická otázka, ako bola spokojná s jeho výkonom priateľka Susana, ho očividne oteplila. Po dvojzmyselnom úškrne odpovedal v rodnej portugalčine, ktorá v pozornom pléne okamžite rezonovala vo všetkých jazykoch. "Hm, jasné, že to už všetci vedia. Susana ma zachránila. Nie, nepotreboval som útechu, že som v prvom zápase netrafil do škótskej siete. Futbal je v pohode, budeme hrať stále lepšie, uvidíte už v utorok v Nantes proti Maroku. Moja krehká bytosť ma zahriala, pozrite, čo tu stvárajú nebesá. Tá zimisko mi už ide na nervy. A to vraj nie sme v Rusku, ale vo Francúzsku. Pripomína mi to Moskvu, kde sme hrali s Interom Pohár UEFA proti Spartaku. Bŕŕŕ...."

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Ozoir-la Ferri`ere, Lésigny